Ťažký chlebíček

Ťažký chlebíček

Chodí po lese jeseň, vešia po kríkoch a rastlinách krištáľové siete pavučiny, oblieka do zlata osiky a brezy. Prvé spadnuté listy zahýrili farbami na mokrých cestách, na tichých tmavých vodách riečnych zátok.
Vlhá so svojim zvonivým hlasom už dávno opustila rodný háj. Vzápätí za ňou odleteli lastovičky. Ich hlboké hniezda sa černejú na opustenom úšuste.
A včera na hluchú lesnú zátočinu za dedinou Gutorovom zosadol pár potápačov — hostia, cestujúci z ďalekého severu na juh.
Na druhý deň, keď som znova prišiel k tej zátočine, potápače tam ešíte boli. Continue reading

Kde pramení voda

Kde pramení voda

Bosý muž sa plavil na kanoe. Okolo pása ma i obkrútený povraz a nohavice na kolenách roztrhané, akoby si ich bol naspodku nožom odrezal. Z povrazu sa dvíhal dohora nahý a mohutný trup, skláňal- sa raz na jednu, raz na druhú stranu podľa toho, kde a ako hlboko zabral veslom, ktoré zvieral v špinavých rukách.
Plavil sa po lagúne Ariguanabo a augustové slnko v ten rok ako nikdy sililo vrchovČeky šašiny do rastu. Nuž a chlapci z okolia lagúny už dávno predtým usúdili:
„Koncom jari celé Ariguanabo bude ako pastvina.

Ešte aj kôň sa pomýli a bude chcieť spásť trávu na vode, ale musí si zaplávať.” Continue reading

Zimný deň

Zimný deň

Stávalo sa vám, že ste niekedy vstali z postele skôr ako inokedy a privítali ste skoré ráno nie doma, ale kdesi pri rieke, alebo v lese? To znamená, že dobre poznáte pocit ľútosti, pocit oneskorenej ľútosti, že všetky minulé rána (kolko tisíc ich bolo!) ste babrácky nenávratne prespali. To znamená, že ste prespali to najlepšie, čo vám tak prosto, tak Tahko chcel podarovať život.
Práve pocit ľútosti musím spomenúť predovšetkým, a potom už nadšenie, harmóniu v duši, ľahkosť a radosť z toho, že aspoň toto ráno sa zbytočne nestratilo.
Ráno bolo bledofialové, ako by svet osvecovali neviditeľné, dobre zamaskované lampy s porcelánovými bledofialovými tie-nidlami. Continue reading

Zlý muž

Zlý muž

Ten trapér Beasley je výborný chlapík!” prehlásil s nadšením Jerry Nelson, pričom si napĺňal svoje vrecko tabakom.
„Určite, drahý” odpovedal mu jasný hlas, „a teraz poď, prosím obedovať!”
Mária, Jerryho pekná mladá žena, vyšla a do jedného z rybárskych košíkov vložila balíček s jedlom.
Sklonila   sa,   pobozkala manžela za vlasy a jedným okom mrkla na miesto, kde sa vo vlnách plieskajúcich na breh kolísalo priviazané kanoe z cédrového dreva. „Kam dneš ideš, Jerry?” „Do zálivu na severnom brehu Arrov Lake. Beasley ma tam včera zobral z protekcie so sebou. Continue reading

Divoch

Divoch

„Ak máš chuť počúvať, budem ti rozprávať o zvieratách, ktoré sa zachovali v určitých situáciách trocha inak, než sme my poľovníci mohli predpokladať,” povedal Strýčko.
„Ak chceš …
„Poznal som ich v živote niekoľko, i keď som všetko neskúsil len sám. Začnem dosť dramatickým príbehom. Ale si to nesmieš brať priveľmi k srdcu.
Akiste si si všimla, že Beščady nie sú vždy k človeku prívetivé. V lete sa síce blýskajú nádherne čistou oblohou a hladkajú príjemným teplom, avšak v zime dokážu dýchať takým mrazom, že v lese všetko len tak stene a skrýva sa, kde môže.” Continue reading

Dráma pri Vývrate

Dráma pri Vývrate

Drozd červenkavý hniezdi v soviom lese neskoro. Až koncom mája alebo začiatkom júna možno počuť jeho vrúcny, hlasný a zvučný spev. Ráno i večer sa jeho flautový hlas rozlieha ďaleko po lese. Trilky však rýchlo klesajú a nadobúdajú žalostný tón. Doznievajú v štebotavom švitorení.
Keď zmlkne, začne drozd hore pri Čarovnom jazierku. Do toho sa zapojí tretí, od ústia močiara. Potom sa znovu ozve prvý. Všetky začnú vysoké flautové sólo. Švitorenie a cvrlikanie však zaniká -stráca sa v hustom lišajníku, ktorým sú porastené smreky. Continue reading

Medveď s bielou labou

Medveď s bielou labou

Maroško Učník bol súci chlapec. Počerný, s očami ako uhlíky a s vlasmi ako ľan na materinej praslici. Keďže bol počernastý i pobelavý zároveň, starká ho „Fazuľkou” volala. Ale keď Maroško narástol otcovi po pás, povedal raz starkej:
„Akáže som ja „Fazuľka”? Čí dakedy svet slýchal, aby fazuľka šla za honelníka?”
Starká spľaskla rukami a zjojkla:
„A či ty chceš ísť za honelníka?”
„A veru chcem,” povedal Maroško a pona-prával si vykasanú košeľu.
A veru chcel. Len čo kopce okopneli a sváko bača po Hromnícíach začal chodiť z dom do domu spisovať prírastok na ovciach a zjednávať sa na leto, Maroško len takú húdol, že veru on pôjde za toho honelníka, či sa to starkej páči, alebo nie. Continue reading

Súboj v džungli

Súboj v džungli

Dno potoka bolo bahnisté, a preto mohli postupovať len veľmi pomaly. Často sa museli pridržiavať konárov, ktoré viseli nad potokom. Z vody stúpal odporný pach zhnitých konárov a opadaných plodov. Prešli asi štvrť kilometra, keď sa Yanez zrazu zastavil a zachytil o konár.
„Čo je ti?” psýtal sa Sandokan a strhol z ramena pušku.
„Počuješ? Niekto sa približuje.”
V tom okamihu sa rozlahol mocný rev, aký by mohol vydať hádam len rozzúrený býk. Štebotanie vtákov a prenikavý smiech malých opičiek hneď stíchol.
„Daj si pozor, Yanez! Pred nami je maias.”
„A ešte jeden, možno ešte horší nepriateľ.” „Aký?”
„Pozri sa na ten konár, čo sa nakláňa nad vodu.” Continue reading

Čo sa stalo pri brlohu

Čo sa stalo pri brlohu

Sysoj Sysojič šiel na lyžiach po veľkej machovitej slatine. Bolo to celkom na konci februára. Snehu na-vialo veľmi mnoho.
Nad slatinou sa dvíhali ostrovčeky lesa. Zorka -pes Sysoja Sysojiča -vbehla do jedného z nich a zmizla za stromami. Zrazu sa odtiaľ ozval jej štekot, taký zlostný a zúrivý. Sysoj Sysojič okamžite pochopil, že pes natrafil na medveďa.
Malý lovec sa zaradoval, že má so sebou spoľahlivú pušku. Začal sa ponáhľať za hlasom psa.
Zorka dorážala na veľkú hromadu polomového dreva, zasypanú snehom. Continue reading