Prírodné laboratórium

Jednou z mnohých foriem ochrany životného prostredia sú prírodné rezervácie. V týchto oblastiach divej prírody sa ochraňujú lesné masívy, obnovujú sa vymierajúce druhy, rozmnožuje sa počet vzácnej zveri a riešia sa dôležité národohospodárske úlohy. Základným cieľom sovietskej ochrany prírody je nielen ochraňovať, ale aj skúmať prírodné procesy, odhaľovať vzájomné súvislosti medzi jednotlivými prvkami prírodného komplexu, aby sa jeho zdroje využívali najvhodnejším spôsobom.
Známa Bielovežská prírodná rezervácia sa pokladá za najstaršiu v Európe.

Rozprestiera sa v západnej častí Bieloruska, pozdĺž hranice s Poľskom. Zaberá viac ako 85 000 hektárov plochej pahorkatiny s miernym podnebím, s priemernou ročnou teplotou plus 5 až 8 stupňov Ceizia. Jej nadmorská výška je len 150 až 170 metrov. Flóra a fauna v rezervácii sa vyznačuje mimoriadnou rozmanitosťou.
Čo sa skrýva za touto suchou zemepisnou informáciou?

Prírodné laboratórium

Prírodné laboratórium

Pestrá mozaika pralesa, kde sa túlajú jelene a zubry … Nádherné rozvetvené konáre mohutných borovíc vysokých ako dvanásťposchodové domy sa striedajú s dubinou pripomínajúcou staré tienisté parky. Brezové háje, zaplavené lúky… Bohatstvo lesov je rajom pre jeho početných obyvateľov.

Čo všetko lu človek vidí: losa, ako kráča v striebristej rose a znehybnie v šikmých lúčoch slnka. Na okraji lesa si mladé biele bociany skúšajú krídla pred ďalekou cestou. S troškou šťastia možno v h ú šťave vidieť na najvyšších konároch stromov aj zriedkavého čierneho bociana.
Všade vládne ticho. Nepočuť tu sekeru, ani lesnú pílu. Iba zrazu zaspieva drobný oriešok, clivo zavolá čierny ďateľ, lesnú tisinu rozvíri vzlietajúci hlucháň, zakrochká preľaknutý diviak a znova sa všetko ponorí do ticha.
V minulosti sa poriadali v Bielovežskej prírodnej rezervácii veľkolepé kráľovské poľovačky. Bezohľadne a bezstarostne poľovali a kynožili vládcovia vtedajších lesov tury, jelene, losy, diviaky, ale najmä zubry.
AKO CHRÁNIŤ PRALES

V ZSSR OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SA VENUJE MIMORIADNA POZORNOSŤ NA ÚROVNI VLÁDY. VO VŠETKÝCH SOVIETSKYCH REPUBLIKÁCH PLATIA OSOBITNÉ ZÁKONY NA OCHRANU PRÍRODY. V POSLEDNÝCH ROKOCH SA PRIJALI VIACERÉ UZNESENIA O OCHRANE A RACIONÁLNOM VYUŽÍVANÍ JEJ BOHATSTIEV. ČORAZ VÄČŠIE PROSTRIEDKY SA VYNAKLADAJÚ NA OCHRANU PRÍRODY, V DESIATEJ PÄŤROČNICI TO BOLO 11 MILIÁRD RUBĽOV.

V ZSSR OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SA VENUJE MIMORIADNA POZORNOSŤ NA ÚROVNI VLÁDY. VO VŠETKÝCH SOVIETSKYCH REPUBLIKÁCH PLATIA OSOBITNÉ ZÁKONY NA OCHRANU PRÍRODY. V POSLEDNÝCH ROKOCH SA PRIJALI VIACERÉ UZNESENIA O OCHRANE A RACIONÁLNOM VYUŽÍVANÍ JEJ BOHATSTIEV. ČORAZ VÄČŠIE PROSTRIEDKY SA VYNAKLADAJÚ NA OCHRANU PRÍRODY, V DESIATEJ PÄŤROČNICI TO BOLO 11 MILIÁRD RUBĽOV.

Prvý úradný dokument z roku 1538 o ochrane prírody zakazoval svojvoľne rúbať les v Bieloveži. Nariaďovalo sa zrušiť zbytočné cesty a cestičky. Do rezervácie sa nesmeli vodiť psy a nosiť pušky. Zákon prísne trestal zastrelenie vysokej zveri.
A predsa divej zveri stále ubúdalo a ubúdalo aj mladiny a lesného porastu. Bielovežskej rezervácii hrozil zánik. Bol zabitý aj posledný zubor. I keď neskoro, ale vykonali sa opatrenia na udržanie a záchranu týchto zvierat — súčasníkov mamuta; do Bielovežia previezli troch zubrov, na reprodukovanie jeho stavu. Vojna proti fašistickému Nemecku zničila úspechy zoológov a odborníkov: cez územie pralesa sa prehnali nemilosrdné boje. Dejiny skutočného obnovenia života Bielovežskej prírodnej rezervácie začínajú až v rokoch po druhej svetovej vojne. Vrátili sa losy, vznešené jelene, srny a diviaky. Vďaka vytrvalej práci vedcov sa v rezervácii objavila veľká črieda zubrov.

Dnes ich je asi osemdesiat a asi sto ich bolo dovezených do iných oblasti Sovietskeho zväzu. Zubry sa nerátajú na kusy, každý má svoje meno a číslo v plemenárskej knihe Medzinárodnej spoločnosti pre ochranu zubrov. Skúsenosti s prírodnou rezerváciou ukazujú, že rany spôsobené prírode zásahom človeka sa dajú zahojiť. Dnes je Bielovežská rezervácia vedeckovýskumným strediskom, v ktorom pracuje viac ako osemsto ľudí. (V ZSSR je 110 prírodných rezervácií, ktoré majú štatút vedeckej ustanovizne so stálym štábom vedcov a perspektívnym plánom výskumu.

Územia všetkých rezervácií sú vyňaté z hospodárskeho využívania.) Tento inštitút prírody vedie kandidát biologických vied Stepan Kočanovskij. Výskumy sa robia komplexne. Znamená to, že sa skúmajú vzťahy všetkých zložiek prírody — spoločenstva zvierat, rastlín a prostredia (pôda, vodstvo, podnebie).
HARMÓNIA ŽIVEJ PRÍRODY
S prírodou sa musí vedieť zaobchádzať. Aj ten najmenší nepremyslený zásah do harmónie živej prírody má za následok zmeny, ktoré treba zavčasu predvídať. To je dôvod, prečo môžu Často aj ochranné opatrenia viesť k tragédii. Napríklad začiatkom 20. storočia sa skoro katastrofálne skončila absolútna ochrana jeleňov.

V tom čase ich v rezervácii žilo asi sedemtisíc kusov. Zničili takmer celý lesný porast a mladinu. Vypukol hlad, stádo začalo degenerovať. Podľa zoológov a odborníkov, v Bie-loveži sa môže uživiť najviac dvetisíc jeleňov, a preto ich počet sa musel regulovať. V tomto pomáhajú im predovšetkým poľovníci a vlky.
Prírodné laboratórium v pralese vždy priťahovalo vedcov. Práve tu sa zrodila myšlienka chytania a prevozu veľkých kopytníkov, tu sa vypracovali normy kŕmenia zvierat a metódy evidencie ich počtu. V Bielovežskej rezervácii pracovali desiatky expedícií, ktoré viedli také osobnosti sovietskej vedy, ako napríklad akademik Konštantín Skriabin.

Spolu so svojimi spolupracovníkmi vypracovali metódy profylaxie parazitárnych ochorení zvierat. Podrobne sa skúma ekológia diviakov (zloženie krmiva, biologické zvláštnosti výživy a úloha v živote lesa). Neúnavný oráč pri hľadaní chutnej potravy rozrýva stovky hektárov lesa, nepohrdne larvami škodcov, no a súčasne zakopáva semená stromov. V oblasti biológie šeliem (ako napr. sú rysy, líšky a vlky) sa zhromaždil bohatý materiál.
Spomínali sme už, že poľovačka v Bieloveži je nevyhnutným prostriedkom na udržanie stavu zveri.

Odstrel sa uskutočňuje na základe dôkladnej analýzy stavu a prognóz vývoja zveri. Poľovnícke prieruby susedia s oblasťami, kde vládne úplný pokoj a ticho. Cesta do pralesa pre turistov je zakázaná. Na území rezervácie je prekrásne múzeum (niekoľko tisíc exponátov) a kŕmidlá. V rezervácii sa však plánuje zriadiť veľký lesopark, ktorý denne navštívi päťtisíc ľudí. Návštevníci uvidia všetky druhy zvierat a všetky typy miestnych lesov.
ČO HOVORÍ KRONIKA
Tak ako všetky rezervácie Sovietskeho zväzu, aj v Bieloveži sa podľa medzinárodného programu vedie Kronika prírody. Z roka na rok sa registrujú dátumy rozmŕzania riek, dĺžka kvitnutia kvetov, príletu vtákov, počet základných druhov zvierat, úroda semien, lesných plodov, húb a iné. Poznaním stupňa stálosti prírodných javov a pochopením zákonitosti ich zmien možno určovať možnosti zvýšenia biologickej produktívnosti prírodných ekologických systémov.
Okrem vedeckých problémov majú pracovníci rezervácie aj mnoho každodennej práce s obyvateľmi Bielovežia.

V lese je pre nich vybudovaných osemdesiat napájadiel a dvesto-štyridsať slaných jazier. Raž, jačmeň, ovos, zemiaky, repa — to všetko tvorí doplnkovú potravu obyvateľov rezervácie. Pozemky, na ktorých sa pestuje krmivo pre obyvateľstvo rezervácie, tvoria až 1200 hektárov.
L. IVANOVOVA (APN)

Prírodné laboratórium
Hodnotenie:

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *