Umenie pravekého človeka

Majú azda zvýraznené oči bizóna a divokého koňa vyjadrovať ich ostražitosť? Kresba pochádza z jaskyne Combarelíe vo Francúzsku.

Majú azda zvýraznené oči bizóna a divokého koňa vyjadrovať ich ostražitosť? Kresba pochádza z jaskyne Combarelíe vo Francúzsku.

Jedným z prvých objektov výtvarného umenia bolo zviera. Jeho podobu vyrezal pračlovek do slonoviny, vyryl do kosti, zobrazil na stenách jaskýň, či vykresal z kameňa pod prevismi skalných stien. A akú prekvapujúco dôležitú úlohu znamenalo zviera v jeho živote, to dokazujú aj nové objavy a poznatky z oblasti najstaršieho umenia ľudstva.
Už lovec doby kamennej si primitívne ozdoboval nástroje obrazmi zvierat. Nájdeme ich aj na úžitkových a ozdobných predmetoch. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kresby zvierat, tieto dávne umelecké diela pravekého človeka, sú len obyčajnými, bezvýznamnými čmáraninami. Ale už na prelome 19. a 20. storočia vedci dokázali, že obrazy zvierat, ktoré praveký človek vyčaril na stenách jaskýň, mali v jeho živote nesmierne dôležitú úlohu.

Už aj skutočnosť, že ich nachádzame v najodľahlejších, ťažko prístupných a neobývaných častiach jaskýň dokazuje, že zdobili posvätné priestory a sú prejavom kultu súvisiaceho s lovom zvierat.
Známy frankfurtský etnológ Leo Frobe-nius (1873—1938) pozoroval na výskumnej ceste Afrikou ako domorodci najskôr nakreslili zviera, ktoré sa rozhodli obetovať a potom svoje dielo zničili. Týmto obradom si chceli pričarovať úspech v love. Leo Frobenius spolu s inými vedcami sa domnieva, že je istá podobnosť medzi rituálom týchto zaostalých, hlboko v pralese žijúcich afrických kmeňov a rituálom lovcov doby kamennej.
Prastaré kresby zvierat v jaskyniach južného Francúzska a Španielska sa pokladali za prejav loveckého kultu. Tento názor sa udržal po celé desaťročia, hoci kritickí bádatelia o ňom pochybovali. Výskum prehistórie ukázal, že tvorcovia týchto kresieb — lovci a zberači mladšej doby kamennej, pred asi tridsaťtisíc až desaťtisíc rokmi — neboli len primitívnymi divochmi, ktorí mysleli iba na loveckú obetu a obživu. Aký význam však potom mali tieto kresby?

Vedná disciplína, ktorá nepracuje len s písomnými prameňmi, ale čerpá poznatky z nájdených dokladov ľudskej existencie a práce môže veľmi ťažko dať úplnú odpoveď na túto otázku.

Významný krok v tomto smere znamenali práce francúzskeho prehistorika Andre Leroi Gourha-ma. Dokázal, že kresby zvierat v nijakom prípade nevyjadrujú len mäso a obetu, ale sú výrazom členitejšieho a abstraktnejšie-ho obrazu o svete, než aký sa ešte donedávna pripisoval človeku doby kamennej.

Znaky na týchto bizónoch sa spočiatku pokladali za šípy. Dnes v nich vidíme viac: typické znaky samcov a samíc. Kresba pochádza z jaskyne Niaux (južné Francúzsko). Kresba bizóna v jaskyni Combarelle prekrýva kresbu divokého koňa.

Znaky na týchto bizónoch sa spočiatku pokladali za šípy. Dnes v nich vidíme viac: typické znaky samcov a samíc. Kresba pochádza z jaskyne Niaux (južné Francúzsko).
Kresba bizóna v jaskyni Combarelle prekrýva kresbu divokého koňa.

Leroi Gourham a jeho spolupracovníci urobili vecnú registráciu jaskynných kresieb zvierat.

Pozorovali jednotlivé druhy zvierat podľa počtu a miesta, ktoré zaberali na jaskynnej klenbe. Súčasne objavili aj početné záhadné znaky. Umožnilo im to vyťažiť zo získaných poznatkov pomocou počítačov a dierkovacích štítkov tisícky podrobností.

Bizón ohrozený šípom

Bizón ohrozený šípom

A výsledok? Jaskynné maľby spolu so sprievodnými znakmi predstavujú vopred naplánovaný celok. Jednotlivé druhy zvierat a znakov sa nachádzajú na určitých, predtým stanovených,, miestach jaskynnej klenby.
Leroi Gourham robil výskumy nástenných kresieb v jedinečnej oblasti juhozápadného Francúzska a Španielska. Nevylúčil však možnosť, že jaskyne s podobnými kresbami pravekých ľudí sú aj v iných krajinách. Poukázal na objav v jaskyni Belaja v Sovietskom zväze, kde sú kresby bizóna, koňa, mamuta, nosorožca i rôzne znaky, ktoré sú obsahom i formou príbuzné tým, ktoré objavili v jaskyniach západnej Európy. Tento nález rozšíril oblasť výskytu jaskynných kresieb viac ako tisíc kilometrov na východ. A. L. Gourham tvrdí, že možnosť nových objavov je ešte velká.
Jeho slová potvrdil aj sovietsky prehis-torik A. P. Okladnikov v knihe o pravekých jaskynných kresbách Sibíri, kde spomína i pomerne málo známu jaskyňu Choit-Zenkjer pri jazere Char Us núr v Mongolsku. Týmto objavom sa hranica výskytu jaskynného umenia pravekého človeka posunula o ďalších tritisíc kilometrov na východ.

Aké to vzdialenosti v dobe kamennej!

Možno si vôbec predstaviť,

Kresba jeleňa, muflóna a slona v jaskyni Chautzenkjer Aquj.

Kresba jeleňa, muflóna a slona v jaskyni Chautzenkjer Aquj.

že by ich bolo možné v týchto dávnych dobách prekonať? Podobajú sa nálezy v jednotlivých jaskyniach? Okladnikov hovorí o záhadných znakoch, v ktorých podobne ako L. Gourham predvída zmysel nasledovne — umelecké diela jaskynných maliarov z Choit-Zenkjeru, zdá sa, majú rovnaký stupeň dokonalosti, ako diela umelcov neskorého magdalénia Európy.

Teda prichádza k záveru, že praveké kresby v jaskyniach spomínaných východných oblastí sú v štylistickej jednote s pravekým jaskynným umením Európy.
Kultúrny prejav pravekého človeka sa teda napriek obrovským vzdialenostiam jednotlivých nálezísk zhoduje. Dôkazom toho je aj výskum jaskynného umenia — a poznatok, že od francúzskej rieky Vezere po sibírske jazero Char Us núr platí: Počiatok všetkého ľudského umenia vzniká od obrazu zvieraťa.

Umenie pravekého človeka
5 (100%) 2 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *