Zaradené: Rok 1979

Majú azda zvýraznené oči bizóna a divokého koňa vyjadrovať ich ostražitosť? Kresba pochádza z jaskyne Combarelíe vo Francúzsku.

Jedným z prvých objektov výtvarného umenia bolo zviera. Jeho podobu vyrezal pračlovek do slonoviny, vyryl do kosti, zobrazil na stenách jaskýň, či vykresal z kameňa pod prevismi skalných stien. A akú prekvapujúco dôležitú úlohu znamenalo zviera v jeho živote, to dokazujú aj nové objavy a poznatky z oblasti najstaršieho umenia ľudstva.
Už lovec doby kamennej si primitívne ozdoboval nástroje obrazmi zvierat. Nájdeme ich aj na úžitkových a ozdobných predmetoch. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kresby zvierat, tieto dávne umelecké diela pravekého človeka, sú len obyčajnými, bezvýznamnými čmáraninami. Ale už na prelome 19. a 20. storočia vedci dokázali, že obrazy zvierat, ktoré praveký človek vyčaril na stenách jaskýň, mali v jeho živote nesmierne dôležitú úlohu. viac

V newyorskej zoologickej záhrade je vedľa opičích voliér umiestené veľké zrkadlo. Pri zrkadle je veľký nápis: „Dívate sa na najnebezpečnejšieho živočícha na svete. Len on za celú existenciu Zeme bol schopný vyničiť a vyničil celé druhy!” Zapamätajme si tieto slová a všimnime si úvahu popredného amerického zoológa Róberta MacCIanga, ktorý o tom, ako sa vyničili, napísal:
„Nepriaznivé pôsobenie človeka na prírodu sa prejavuje rozlične. Niektoré druhy divých zvierat odsudzuje na záhubu tým, že mení obvyklé podmienky ich života — vyrubuje lesy, vysúša močiare, jedovatými chemikáliami postrekuje miesta, kde tieto druhy žijú alebo si zadovažujú potravu. viac

Zvykli sme si hovoriť, že niekto je voľný ako vták, pričom toto prirovnanie vzniklo z našej predstavy, že zvieratá vo voľnej prírode majú možnosť neobmedzeného pohybu, zatiaľ čo človek je už akýmsi väzňom sciviľizovaného sveta. Štúdiom etológie zvierat sa však možno presvedčiť, že pravde je bližší opak a že často pripútané k veľmi obmedzenému územiu.

Jeden z najvýznamnejších súčasných etológov prof. Hediger hovorí, že te-ritorialita zabezpečuje zachovanie rodu regulovaním hustoty populácie. Súčasne zabezpečuje aj rámec, v ktorom sa veci dejú, miesto pre určenie, hry, bezpečné miesto pre úkryt, pre koordináciu činnosti celej skupiny. viac

UŽ ODDÁVNA SA POKÚŠA ČLOVEK ODHALIŤ ZÁHADU PODIVUHODNEJ ORIENTAČNEJ SCHOPNOSTI VTÁKOV. NO VEDA TU ROBÍ KRÔČIK ZA KRÔČIKOM. OSOBITNÁ POZORNOSŤ SA VENUJE ORNITOLÓGII AJ V SOVIETSKOM ZVÄZE.

Ornitologickú stanicu v Rossittene na Kuršskej kose, kde najmä v jeseni prichádza k neobyčajne rozsiahlemu preletu vtáctva, založili roku 1901. Je to na mieste, kde sa breh Baltu stáča od litovských hraníc na juh. Smer, ktorým migruje väčšina vtáctva východnej Európy, je juhozápadný. A práve preto, že sa breh stáča na juh viac ako v smere juhovýchodnom, nie je niekedy nad Kuršskou kosou pre letiace vtáky vidieť ani oblohu. Zato však tu môže človek pozorovať všeličo zaujímavé, k čomu dochádza pri sťahovaní vtáctva. Predovšetkým je ío orientácia.
Riaditeľ stanice Viktor Rafaeljevič Dolnik o letoch a schopnosti orientácie vtákov hovorí: viac

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že na zver (označené polotučné), ktorá by mohla vysokými reprodukčnými cyklami rýchle zaplaviť našu Zem, je tlak dravcov podstatne väčší, ako na zver s menšími reprodukčnými schopnosťami. Ďalej vidno, že ani pri najväčšom tlaku vlkov na jeleniu zver, uvedené Kolenoským z oblasti Ontária, nemajú vlky na populáciu jelenej zvere zďaleka taký zhubný vplyv, ako ho majú v našich podmienkach antropogénne vplyvy, epizoocie a pytliactvo. Pritom však treba zdôrazniť, že v uvedenom tlaku vlkov na jeleniu zver je zahrnutá aj uhynutá zver, viac

Reakcia živých organizmov na pachové stopy v prostredí, v ktorom žijú, je vlastnosťou samotného života. Schopnosti živočíchov vnímať zmyslovými orgánmi chemické podnety slúžia na zachovanie druhu vo voľnej prírode.
Čuchové zmyslové orgány živočíchov sú umiestené na tých častiach tela, ktoré najčastejšie prichádzajú do styku s vonkajším prostredím, v ktorom zvieratá žijú — v horných dýchacích cestách, ich nepostrádateľnou súčasťou je čuchová sliznica, a v nej chemorecepčné bunky. viac

„Základy budovy našej spoločnosti — tie ma najviac zaujímajú. Tu chcem pracovať, zo všetkých síl tlačiť na páku spolu s ostatnými príslušníkmi inteligencie, nadšencami a uvedomelými robotníkmi a zároveň pozorne sledovať, čo sa deje na horných poschodiach, keď sa už budova nad základmi začne hýbať. Príde deň, keď budeme mať dostatok robotných rúk a pák pre našu vec, aby sme zbúrali celú budovu so všetkou jej hnilobou, nepochovanými mŕtvolami, šialeným egoizmom a špinavým špekulantstvom.” viac

Ešte v Školských laviciach sme sa učili o oblu-dách z dávno minulých geologických období, o predvekých veľjašteroch – dinosauroch a ich pestrej čeľadi. Predstava o týchto oblu-dách sa zachovala aj v mnohých bájkach, legendách a rozprávkach. Náleziská pozostatkov a skamenelín týchto obrovitých plazov vyvolali vždy nesmierne prekvapenie. Aké boli naozaj, ako žili a ako zmizli zo zemského povrchu rekonštruujú vedci na základe posledných objavov a nových vedeckých poznatkov, ako aj pomocou zdokonalenej vývojovej teórie. viac

Prišla jar. Les ožíva. Z brlohov a hniezd sa hlásia k životu mláďatá. Zvieratá zvyčajne prichádzajú na svet v čase, keď im nehrozí nebezpečenstvo hladu a chladu.
Veľká väŠčina z nich, ako napríklad mačiatka, štence, mláďatá králikov a potkanov, ako aj väčšina šeliem (víčatá, levíčatá, medvie-ďatá, tigríčatá) sa narodia bezmocné. Nevedia chodiť, sú slepé a hluché. Musí prejsť určitý čas, rôzny podľa druhov zvierat, aby otvorili oči, vnímali zvuky, vedeli behať a samotné si dokázali nachádzať potravu.
Ďalšia skupina zvierat, ako sú zajačik, morské prasa, jahniatko, jelienča, žriebä, slonica, takmer hneď po narodení sa postaví na nohy a zakrátko môže nasledovať matku. viac