Ešte v Školských laviciach sme sa učili o oblu-dách z dávno minulých geologických období, o predvekých veľjašteroch – dinosauroch a ich pestrej čeľadi. Predstava o týchto oblu-dách sa zachovala aj v mnohých bájkach, legendách a rozprávkach. Náleziská pozostatkov a skamenelín týchto obrovitých plazov vyvolali vždy nesmierne prekvapenie. Aké boli naozaj, ako žili a ako zmizli zo zemského povrchu rekonštruujú vedci na základe posledných objavov a nových vedeckých poznatkov, ako aj pomocou zdokonalenej vývojovej teórie.
Odchod obrovitých jašterov zo sveta bol takisto náhly, ako aj ich náhle zjavenie. Všetky vyhynuli pred šesťdesiatimi štyrmi miliónmi rokov v rámci všeobecnej prírodnej katastrofy.
Počas stoštyridsať miliónov rokov vládli na Zemi, boli čo do počtu i pestrosti foriem prevládajúcim živlom v živočíšnom svete.

Prvé cicavce sa museli vedľa nich uspokojovať len so živorením v ekologických „škárach”.
V geologických obdobiach — trias, jura a krieda — rozdelil sa pôvodný prakontinent na viaceré menšie kryhy — na súčasné pevniny. Nastali obrovské klimatické zmeny. Z prapôvodných rastlín sa vyvinuli stromy. Dinosaurom sa podarilo prispôsobiť všetkým týmto zmenám prírodného prostredia.

Vzostup dinosaurov sa začal nesmierne významným kvalitatívnym krokom vo vývoji stavovcov: vznikom vajca obklopeného kriedovou škrupinou. Mladé obojživelníky žili vo vode a dýchali žiabrami, ale plazy sa od začiatku prispôsobovali životu na pevnine, a tak teda vznikli pre ne dobré podmienky na ovládnutie pevniny.
Prekážkou však boli prudké tepelné zmeny na pevnine. Pretože dnes už vieme, že harmonický priebeh dýchania, trávenia a všetkých ostatných procesov látkovej výmeny si vyžadujú rovnomernú teplotu tela.
Vtáky a cicavce sa prispôsobili tejto skutočnosti a ich organizmus si premieňal podľa kolísania vonkajšej teploty viac alebo menej živín na tepelnú energiu. Ale na dinosaury pôsobili tieto poveternostné zmeny inak, a to tak, že sa vyvinuli do obrovských veľkostí.

Pred 64 000 000 rokmi

Už ich samotná veľkosť zabraňovala tomu, aby sa ich telá príliš rýchlo neohrievali alebo ne-ochladzovali. Malé plazy sa pri nižších teplotách stali ťarbavými a ukladali sa na zimný spánok. Ale tridsaťtonový brontosaurus napríklad nadobúdal alebo strácal, aj v extrémnych poveternostných zmenách, jeden stupeň vnútornej teploty až v priebehu troch dní.
Preto nebolo takmer malých dinosaurov. Už prvý exemplár z tohto rodu, šupinatý, na zadných končatinách sa pohybujúci a mäsožravý ornithosuchus mal tri metre a vážil metrák. Jeden z prvých bylinožravcov plateosaurus mal dĺžku až šesť metrov a dosahoval koruny stromov až do trojmetrovej výšky. Ich vývoj vyvrcholil vo vlažnom a vlhkom geologickom období jury. Diplodocus narástol do dĺžky dvadsaťosem metrov a vážil desať ton (pričom mozog mal veľkosti iba vlašského orecha).
Absolútne prvenstvo však mali brachiosaury, dlhé tridsať metrov a vážiace sto ton (boli tažšie ako dva tanky).
Zdržiavali sa prevažne v močiaroch, kde voda ich telá nadľahčovala a kde mali dostatok mäkkých rastlín na potravu.
Najväčší mäsožravec tyranosaurus rex žil w období kriedy, dosiahol veľkosti až pätnásť metrov a vážil desať ton. Zuby mal ostré ako britva a na zadných nohách bol vyzbrojený
tromi mohutnými pazúrmi.

Vláda dinosaurov pokračovala v rozpätí päť miliónov generácií (človek doteraz zaznamenal ešte len stodvadsaťtisíc generácií). Teda ich prispôsobovacia schopnosť bola priam obdivuhodná.
Niektoré druhy, ako napríklad ichtyosaurus, sa vrátili späť do mora, iné opäť ovládli pobrežie. Najväčší plachtiaci jašter quetzalcoat-lus, ktorého pozostatky nedávno našli v americkom Texase, mal rozpätie pätnásť metrov, teda bol väčší ako malé lietadlo.

Pravták ar-chaeopteryx mal také letecké schopnosti ako dnešná sliepka.
Každý vývojový stupeň, zdá sa, pokročil do extrému. Tak napríklad „pobrežný rybár” tanystropheus mal tri metre dlhý krk podobný prútu na udicu, kým „zlodej vajec” ornithony-mus mal postavu pštrosa a vyznačoval sa vynikajúcimi bežeckými schopnosťami.
Rozprávkovým šarkanom sa najviac podobali bylinožravé dinosaury chránené pancierom proti mäsožravým útočníkom.

Ankylosaury napríklad boli akoby živými tankami, celé telo mali pokryté „brnením” a na chvostoch mali akoby stredoveké bojové kyjaky. Posledná skupina dinosaurov sa chránila podobne ako nosorožce, na hlave a na šiji im rástli až meter dlhé „kopije” a „kyje”.

Len proti jednej, jedinej okolnosti boli dinosaury bezbranné, a to proti klimatickým zmenám na konci geologického obdobia kriedy. V tomto období vychladli zemské póly a na pevninách vznikli čoraz väčšie rozdiely medzi obdobím leta a zimy.

V oceánoch vyhynul planktón, búrky strhávali plachtiace jaštery na zem. Obri strácali živnú pôdu a takto vyhynuli. Ale ich smrteľný zápas trval päť miliónov rokov …