Kategória: Rok 1982

Ak ľudstvo hodnotí svet okolo seba, alebo sa otočí späť a nazrie do histórie, hneď sa presvedčí o tom, že jeho život bol vždy úzko spojený so zvieratami. Nie preto, že nám často slúžia ako potrava — to je práve smutná stránka našich vzťahov. Ide o to, že sme ako blížence — duchovne aj spoločensky.Zvieratá… Pokračovať v čítaní Šimpanz z Mysu Canaveral

Viac ako pred polstoročím vedci, zaoberajúci sa správaním zvierat, zistili, že príslušníci určitého zvieracieho spoločenstva sa navzájom spoznávajú podľa rozličných znaková prejavov. Ale až roku 1967 po mnohých experimentoch dospeli k jednoznačnému záveru, že mená nie sú vynálezom človeka, ale že aj zvieratá sa poznajú „podľa mena”.Okolo roku 1920 boli objavené dve zákonitosti, z ktorých… Pokračovať v čítaní Zvieratá sa rozprávajú

Mnohí obyvatelia San Francisco de Paula si tento príbeh dosiaľ pamätajú… Leto vo Finca Vigia, neďaleko Havany, sa vždy začína ináč a v rôznom období. Ale ked sa začne, všetko sa ponorí do stáleho, dobiedzavo vlhkého pekla. Vedomie opantáva jediná myšlienka: keby už radšej nadišli cyklóny, ročné obdobie od novembra, ktoré možno nazvať jeseňou. Ale… Pokračovať v čítaní V manéži

Najväčší a najťažší cicavec, ktorý vôbec žil na Zemi, je vráskavec ozrutný (Sibbaldus musculus), niekedy nazývaný aj „striebornou veľrybou”. Hovorí sa mu tak pre žlté sfarbenie brušných častí tela, čo spôsobuje tenký film mikroskopických rias. Poznáme tri zemepisné rasy tohto vráskavca žijúce v severnom Atlantiku a severnom Pacifiku (S. m. musculus), v moriach južnej pologule… Pokračovať v čítaní Najpodivuhodnejšie cicavce

Súčasná poľovnícka prax nám dáva veľa odpovedí na elementárne zákony o živote jednotlivých druhov poľovnej zveri. Zostáva nám však ešte veľa dlžná v poznaní medzidruhových vzťahov, ktorým sme sa v poľovníctve dosiaľ len málo venovali, a ktorým budeme musieť dať v budúcnosti viac priestoru, ak chceme byť dobrými hospodármi v ekologicky vyváženej krajine. Populácia každého… Pokračovať v čítaní Zvieratá medzi sebou

Ešte pri senách, dlhý čas pred slnovratom, udreli také horúčavy, že vtáky na vrcholoch stromov otvárali zobáky doširoka, akoby chceli spustiť fortissimo, ale mlčali, lapajúc dych. Do spevu nebolo ani žlnám, hoci sú to dcéry horúceho leta a cez poludnie celá krajina hlboko mlčala. Iba svrček sa sem-tam preriekol, i keď si svoj hlavný recitál… Pokračovať v čítaní Chlapec a ryba

Je jarný deň ako z kalendára: slnko žiari, na oblohe ani mráčka, vôňa nespočetných kvetov stúpa z lúk a vzduch je taký priezračný, že sa zdá, akoby vzdialené Alpy boli na dosah. Neďaleko starej lipy na pasienku krúžia vo vzduchu stá trúdov. Tu je tradičné miesto, kde sa samčeky včiel zo širokého okolia zhromažďujú. Schádzajú… Pokračovať v čítaní V Kráľovstve včiel

Istého, pomerne chladného, ale nie práve nevľúdneho februárového rána som stretol v lese starého lovca. Susedia ho volali Tichý Tom. V tej noci prvýkrát v mesiaci poriadne padal sneh. Ar-kansas je totiž pomerne teplá krajina, sneh sa tam len zriedkavo udrží dlhšie a teplomer obyčajne neklesne pod 6 ° Reaumura. Obaja sme sa vybrali z… Pokračovať v čítaní Tichý Tom

V Amsterdame, odkiaľ sme pre veľmi zlé počasie nemohli odletieť, sme sa v mestskom múzeu stretli s obrovským vlkom. Bol to posledný vlk v Holandsku, ktorého zastrelili roku 1897. V celej svojej nádhere stojí pri vchode do prírodovedecko-historického oddelenia. Za živa to bolo mohutné zviera dosahujúce veľkosť teľaťa. Dokonca aj vypchatý vzbudzuje strach. Môj kolega,… Pokračovať v čítaní Súboj s vlkom