Zvieratá medzi sebou

Súčasná poľovnícka prax nám dáva veľa odpovedí na elementárne zákony o živote jednotlivých druhov poľovnej zveri.

Zostáva nám však ešte veľa dlžná v poznaní medzidruhových vzťahov, ktorým sme sa v poľovníctve dosiaľ len málo venovali, a ktorým budeme musieť dať v budúcnosti viac priestoru, ak chceme byť dobrými hospodármi v ekologicky vyváženej krajine. Populácia každého druhu poľovnej zveri rastie, odumiera a diferencuje sa podobne ako organizmus.

Tak ako jednotlivec, aj celá populácia čelí odporu prostredia. Do boja o existenciu príroda vyzbrojila populáciu tak ako aj jednotlivca troma hlavnými atribútmi: rozmnožovaním, umieraním a vekovým zložením jednotlivcov populácie.

V laboratóriách aj v umelých chovoch je pomerne jednoduché usmerňovať život zvierat, pretože môžeme vylúčiť všetky „rušivé” vplyvy, ktoré sú však nevyhnutné v zdravej koexistencii vyvážených prírodných populácií. Napríklad vo veľkochovoch ošípaných alebo hovädzieho dobytka sa všetkými možnými spôsobmi usilujeme vylúčiť akékoľvek medzidruhové a medzipopulač-né vzťahy, ktoré by mali brzdiaci vplyv na chov.

Túto situáciu však nemožno dosiahnuť vo voľnej prírode a nebolo by to ani žiadúce. Vo voľnej prírode musí existovať určitá ekologická klenba a vzájomné vzťahy medzi populáciami poľovnej zveri, ktoré dávajú v konečnom dôsledku väčšiu šancu na prežitie viacerých druhov, bez toho, aby jeden z nich vyhynul, alebo aby si zničil svoje životné prostredie, od ktorého existenčne závisia.

V ekológii veľmi dobre poznáme dosah medzipopulačných vzťahov, aby sa zachovala prírodná rovnováha. Na ich teoretické rozpracovanie a ich uvedenie do praktického poľovníckeho života by bol potrebný širší výskum. Tieto biologické projekty poľovného hospodárstva však bude treba doriešiť nielen v záujme 74 úspešného chovu poľovnej zveri, ale aj v záujme stvárňovania vyvážených prírodných celkov, v ktorých bude žiť človek roku 2000.

Neutralizmus je taký vzťah, keď sa populácie oboch druhov v podstate navzájom neovplyvňujú. Teda ne-škodia si a ani nemajú zo seba úžitok. Príkladom toho môže byť vzťah populácie bažantov a jarabíc. O konkurencii spôsobovanej vzájomným brzdením, označenej v tabuľke symbolmi-, kde sa oba druhy vzájomne
obmedzujú, vieme zo života populácií poľovnej zveri veľmi málo, aj keď tento druh konkurencie je veľmi rozšírený medzi kopytníkmi trópov a bežne sa s ňou stretávame aj pri iných živočíšnych druhoch.

Nám poľovníkom je v biológii poľovnej zveri známejšia konkurencia pri využívaní zdrojov, keď populácie využívajú tie isté zdroje. Je to stav, ked sa obe populácie tak premnožili, že im nestačia spoločné prírodné zdroje. S týmto typom konkurencie sa stretávame napríklad vo vzťahu medzi populáciami králika a zajaca, kde si oba druhy konkurujú pri pastve.

Podobne ako pri konkurencii, spôsobovanej vzájomným brzdením, vieme toho veľmi málo v poľovníckej praxi aj o amenzalizme, me-dzipopulačnom vzťahu, kde jednu populáciu obmedzuje populácia iného druhu, ktorý však nemá z obmedzovania adekvátnej populácie nijaký úžitok, ale ani škodu.

Zvieratá medzi sebou

Zvieratá medzi sebou

V poľovníckej praxi sa stretávame s amenzalizmom vo vzťahu väčšiny šeliem k populácii malých hmyzožra-vých piskorov, podobajúcim sa myšiam. Šelmy často zabíjajú piskoty namiesto myší, ale len čo sa presvedčia o ich odpudzujúcom pachu, nechávajú ich ležať bez povšimnutia. Teda populáciu piskora obmedzujú, ale to neprináša prospech populáciám šeliem. S parazitiz-mom sa stretávame v poľovníctve v najrozmanitejších podobách, ktoré opisujú všetky naše dostupné príručky. V tomto vzťahu žije jedna populácia (parazit) na úkor druhej (hostiteľ). Pri parazitizme vývojové najprogresívnejšie formy neusmrcujú svojho hostiteľa, aj ked vážne oslabujú jeho vitalitu. Takto oslabený hostiteľ sa často stáva korisťou dravca.

V mnohých prípadoch v dravcovi prebiehajú aj dalšie vývojové štádiá parazita. Podobné symboly ako parazitizmus {+ —) má aj medzipopulačný vzťah dravca a koristi, ktorý označujeme ako predácia (odvodená od latinského slova prendo, čo znamená chytiť alebo uchvátiť).

Tento vzťah sa človek v minulosti usiloval z prírody vylúčiť, ak sa týkal „úžitkovej” poľovnej zveri. Moderné výskumy však ukázali, že v prírode je nevyhnutný nielen pre dravca, ale aj pre prosperovanie koristi a je hybnou silou vo vývoji živočíšnych druhov a celých spoločenstiev eko-systému. Komenzalizmus je taký vzťah medzi populáciami, pri ktorom má jedna populácia zo spolužitia prospech, ale druhá populácia nemá z takéhoto medzi-populačného vzťahu ani škodu, ani úžitok.

Ako príklad nám môže slúžiť vzťah diviaka a líšky, s ktorým sa môžeme stretnúť najmä v horských revíroch. Každý skúsený poľovník si iste všimol, že stopy diviaka a líšky na snehu majú často jeden smer a že líška sa doslova zavesí diviakovi na päty. Využíva prešliapané cesty a často požiera aj diviačí trus, ktorý je energeticky hodnotný.

Diviak pri vyvracaní pňov nachádza larvy hmyzu a požiera aj spráchnivené hnijúce pne, bohaté na podhubie a hnilobné baktérie, vyvolávajúce rozklad dreva. V týchto teplých pňoch si často budujú svoje nedobytné hrady lesné myši ryšavky. Ked sa diviak zaprie do pňa, rozryje ich brlôžky.

Ryšavku však neuloví, lebo táto bystrá lesná myška mu unikne. Do rozváľa-ného pňa sa už ryšavka nevráti, ale si hľadá provizórny úkryt, a preto sa môže ľahšie stať korisťou líšky. Diviakovi však neprináša tento medzipopulačný kontakt ani škodu, ani úžitok. Protokooperácia prináša obom populáciám pri spolužití prospech, ale nie je pre ich existenciu nevyhnutný.

Existuje vo vzťahu vormely a líšky na Ukrajine, v Severnej Amerike vo vzťahu šakala a jazveca amerického. Lasicovitá šelma vormela a líška môžu byť osobitne. Ked však lovia spolu, prináša to obom druhom úžitok. Vormela, podobná tchorovi, loví sysle v dierach a vyháňa ich na povrch, kde na ne už čaká líška.

Loviaca líška na povrchu ich pri love zasa vháňa späť do dier, kde loví vormela, z čoho majú oba druhy pri love prospech. Severoamerický jazvec a šakal lovia tým istým spôsobom ako vormela a líška zasa svište na prériách. Mutualizmus je spolužitie, pri ktorom je vzájomný vzťah obom populáciám prospešný, ale na rozdiel od protokooperácie jedna populácia nemôže žiť bez druhej.

Aj keď sa tento vzťah nevyskytuje v našej prírode medzi dvoma druhmi poľovnej zveri, je životne dôležitý pre niektoré druhy našej zveri s mu-tualistickými jednobunkovými organizmami prvokmi, ktoré v žalúdku zvierat rozkladajú rastlinnú buničinu na jednoduchšie stráviteľné cukry. Symbiotické prvoky, ako označujeme tieto jednobunkové organizmy, nemôžu žiť nikde inde iba v tráviacom aparáte prežúvavcov, a sú na ne viazané celou svojou existenciou.

Jeleň, zubor, srnec a iné zasa nemôžu žiť bez týchto symbiotických prvokov, lebo iba pomocou nich môže v ich tráviacom aparáte prebiehať chemický rozklad buničiny na stráviteľné látky.
Z uvedených príkladov medzipopulačných vzťahov živočíchov vidíme, že aj v živote poľovnej zveri majú veľký význam pri vytváraní prírodnej rovnováhy medzi zvieratami a ich prostredím. Žiaľ, v poľovníckej praxi vieme ešte málo na to, aby sme mohli s nimi rátať a aj takto ovplyvňovať racionálne hospodárenie s poľovnou zverou v jej prírodnom prostredí.

Zvieratá medzi sebou
5 (100%) 1 vote

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *