Vracal som sa z poľovačky večer sám na bričke. Domov zostávalo ešte zo osem vierst; moja dobrá kobyla-klusáčka bodro bežala po prašnej ceste, len kedy-tedy zafŕkala a zastrihala ušami; ustatý pes sa stále držal pri zadných kolesách, akoby bol k nim priviazaný. Blížila sa búrka. Spoza lesa pred nami sa pomaly dvíhala obrovská fialová chmára; nado mnou i proti mne sa niesli dlhé sivé oblaky; rakyty sa znepokojene kyvotali a šumeli. Dusnú sparu náhle vystriedal vlhký chlad; tiene rýchlo hustli. Continue reading