Súboj v džungli

Súboj v džungli
Súboj v džungli

Dno potoka bolo bahnisté, a preto mohli postupovať len veľmi pomaly. Často sa museli pridržiavať konárov, ktoré viseli nad potokom. Z vody stúpal odporný pach zhnitých konárov a opadaných plodov. Prešli asi štvrť kilometra, keď sa Yanez zrazu zastavil a zachytil o konár.
„Čo je ti?” psýtal sa Sandokan a strhol z ramena pušku.
„Počuješ? Niekto sa približuje.”
V tom okamihu sa rozlahol mocný rev, aký by mohol vydať hádam len rozzúrený býk. Štebotanie vtákov a prenikavý smiech malých opičiek hneď stíchol.
„Daj si pozor, Yanez! Pred nami je maias.”
„A ešte jeden, možno ešte horší nepriateľ.” „Aký?”
„Pozri sa na ten konár, čo sa nakláňa nad vodu.”
Sandokan si stal na špičky.
„Hm, na jednej strane maias, na druhej hariman-bintang. Uvidíme, či sa nám postaví do cesty. Priprav si pušku!”
Proti pirátom stáli dvaja strašní nepriatelia, jeden nebezpečnejší než druhý. Ale zatiaľ im nevenovali pozornosť, približovali sa k sebe, akoby chceli zmerať svoje sily. Zviera, ktoré Sandokan nazval hariman-bintang bol silný leopard. Naopak, druhým bola jedna z obrovských opíc z rodu oran-gutanov, ktorých veľké množstvo dosiaľ žije na Borneu a okolitých ostrovoch. Pre svoju obrovskú silu a ukrutnosť sú veľmi nebezpečné. Leopard bol asi hladný, a keď videl na druhom brehu orangutana, skočil na konár, ktorý visel nad potokom skoro ako most.

Trochu sa podobal na tigra, ale hlavu mal guľatej šiu, laby krátke a silné, tmavožltú pásikavú srsť. Bol dlhý asi poldruha metra, a teda možno povedať, že to bol jeden z najväčších jedincov tohto rodu. Jeho súperom bola Škaredá opica, vysoká asi meter štyridsať, ale končatiny mala nadmerne dlhé, takže dosahovala celkove asi dvaapol metra, široká a vráskavá tvár jej dodávala divý výzor, a to aj preto, lebo jej hlboko zasadené oči boli obrastené
hrdzavou srsťou. Hruď tohto ľudoopa bola skutočne mimoriadne vyvinutá a svalstvo na nohách aj na rukách tvorilo mohutné uzly, čp bolo dôkazom obrovskej sily. Tieto opice sú samotárske, človeku aj iným živočíchom sa spravidla vyhýbajú, ale ak ich niečo vystraší alebo rozzúri, vďaka svpjej obrovskej sile súpera porazia.
Keď maias začul rev -leoparda, ustrnul. Pravdepodobne ho to prekvapilo vo chvíli, keď sa chcel vyšplhať na durion a natrhať sí jeho plody. Keď spozoroyal nebezpečného suseda, pozeral sa naň spočiatku skôr s údivom než so zlobou, ale potom vydaj tri alebo štyri hrdelné zvuky. Zrejme ho niečo rozzúrilo.
„Asi uvidíme strašný súboj,” povedal Yanez a ani sa nepohol.
„Zatiaľ si nás nevšímajú. Bál som sa, že na nás chcú skočiť,” priznal sa Sandokan.

Súboj v džungli
Súboj v džungli

„Môžeme zmeniť smer,” navrhoval Yanez.
Sandokan sa pozrel na obidva brehy. Týčily sa na nich hradby z kmeňov, lístia, tŕňov, koreňov a lián. Prekliesniť si cez ne dýkou cestu, to by bola veľmi namáhavá práca.
„Nemôžeme odtiaľto. Pri prvom kroku cez húštinu by sa leopard a orangutan na nás vrhli. Zostaneme tu a musíme si dávať pozor, aby si nás nevšimli. Súboj nepotrvá dlho.” s
„Potom sa budeme musieť stretnúť s víťazom.”
„Myslím si, že sám už bude taký unavený, že sa nám nepostaví do cesty.”
„Pozri sa, leopard je netrpezlivý.”
„A maisa sa už nemôže dočkať, aby mu dolámal rebrá.”
„Nabi si pušku, Sandokan. Človek nikdy nevie, čo sa môže stať.”
Jeho slová prerušil stašný rev. Orangu-tanov hnev vyvrcholil. Keď uvidel, že leopard mieni zliezť z konára a vyjsť na breh, výhražné urobil krok dopredu, znovu zareval a rukami si začal búchať na prsia, až to zadunelo. Okolo seba šíril hrôzu. Hrdzavastá srsť sa mu naježila, tvár nadobudla nezvyčajne divý výzor a dlhé zuby — také silné, že hlaveň pušky sa o ne zlomí ako prútik — zaškrípali.
Leopard sa prikrčil, akoby sa chystal skočiť. Ale zrejme konár nemienil hneď
opustiť. Orangutan sa jednou nohou oprel o hrubý koreň na brehu, naklonil sa nad rieku, oboma rukami chytil konár, na ktorom sa krčil súper, a zakýval ním tak mocne, že praskol. Leopard zaryl do dreva svoje mocné pazúry, ale nemohol sa udržať a spadol do potoka. Bol však rýchly ako blesk. Keď sa dotkol vody, hneď sa vymrštil na konár.

Okamih vyčkával, ale potom sa strmhlav vrhol na obrovskú opicu a pazúrmi sa jej zadrapil do ramien a rúk. Ľudoop začal bolestivo revať. Z rán mu vytryskla krv a prúdom stekala po srsti do potoka. Leopard bol spokojný s výsledkom, bleskového útoku a znovu chcel odskočiť späť na konár, skôr než súper začne protiútok. Obratným kotúľom sa prevrátil, odrazil sa a skočil späť. Jeho laby sa zachytili o konár, pazúry sa zaryli do kôry, ale ďalej sa nemohol doplaziť. Orangutan sa nestaral o ťažké rany, rýchlo natiahol ruku a chytil nepriateľa za chvost. V rukách mal nezvyčajnú silu — leopardí chvost už nepustili. Stláčali ho ako kliešte, šelma od bolesti zarývala.
„Chudák leopard,” ľutoval šelmu Yanez, ktorý so živým záujmom sledoval dramatický súboj.
„Je po ňom. Z klieští opice sa už ne-vyslobodí,” prisvedčil Sandokan.
A veru sa nemýlil. Keď orangutan cítil, že drží leoparda za chvost, vzoprel sa, s vypätím všetkých síl nadvihol šelmu, zamával ňou vo vzduchu, ako by to bola myš, a prudko ju hodil o hrubý kmeň stromu. Ozval sa tupý náraz, ako keď niekto drví škatuľku kostí. Leopard sa ako bez duše zvalil na zem a sklzol do čiernej vody potoka. Z j eho lebky, ktorá sa roztrieštila o drevo, zostala na kôre stromu krvavá škvrna zmiešaná s mozgom a úlomkami kostí.
„To bol teda parádny úder. Nemyslel som si, že opica môže s leopardom tak rýchlo skoncovať,” vydýchol vzrušene Yanez.
„Tá premôže všetku zver pralesa, ba aj boa.
„Nehrozí nebezpečenstvo, že sa vrhne aj na nás?”
„Teraz j e taká rozzúrená, že keď nás spozoruje, určite nás neušetrí.”
„Ale vyzerá to tak, že je jej veľmi zle. Celá je krvavá.”
„Ludoopy to však vydržia, aj vtedy, keď dostanú do tela niekoľko guliek.”
„Počkáme, kým odíde?” ‘ „Obávame sa, že to bude trvať dlho.”
„Už tu nemá čo robiť.”
„Myslím si, že má na tom strome hniezdo. Spozoroval som na konároch akúsi čiernu spleť paličiek naukladaných na seba.”
„Musíme sa teda vrátiť.”
„To tiež nemôžeme. Museli by sme urobiť veľkú okľuku.”
„Tak opicu zastrelíme a pôjdeme ďalej pozdĺž potoka.”
„To som ti práve chcel navrhnúť. Sme dobrí strelci a cez húštinu prejdeme lepšie než Malajci. Ale musíme ísť trochu bližšie, aby sme neminuli cieľ.
Orangutan medzitým zašiel na breh potoka a umýval si rany vodou. Leopard ho veľmi doriadil. Ostrými pazúrmi mu roztrhal ramená tak hlboko, že mu bolo vidno aj kľúčne kosti. Z končatín mu viseli kusy živého mäsa, z rán vytekala prúdom krv a na zemi sa zlievala do kaluže.

Z papule mu každú chvíľu vychádzal bolestný ston, v ktorom bolo niečo ľudské. Ale ešte sa neupokojil, a napriek tomu, že trpel, bolo vidno, ako je rozzúrený. Sandokan a Yanez sa priblížili k brehu, aby mohli rýchlo uniknúť do lesa, keby ho nezastrelili; Aby mohli lepšie zamieriť, pritlačili sa k hrubému konáru a opreli si oň hlavne pušiek. Vtom sa orangutan zrazu vzpriamil, divo si začal búchať na prsia a vyceril zuby.
„Čo mu je? Spozoroval nás?” zľakol sa Yanez.
„Nie, my ho neznepokojujeme,” upokojoval ho Sandokan. .
„Alebo chce prekvapiť nejaké iné zviera?”
„Ticho! Tam sa hýbu konáre a lístie.”
Nikto sa skutočne približoval. Možno si ani neuvedomoval, aké nebezpečenstvo mu tam hrozí. Zamieril práve tam, kde stál obrovský strom. Ľudoop ho spozoroval a odskočil za strom, pripravený vrhnúť sa na nového nepriateľa a roztrhať ho na kusy. Už ani nereval ani nestenal. Jeho prítomnosť prezrádzal iba chrapľavý dych.
„Čo sa robí? Nie sú to Angliačnia?” spytoval sa Yanez Sandokana, ktorý sa vyškriabal na blízky konár.
„Dosiaľ nikoho nevidím.”
„Možno nejaký domorodec?”
„Sme tu my a nedovolíme opici, aby ho roztrhala… Spozoroval som nejakú ruku.”
„Bielu alebo čiernu?”
V tom okamihu sa opica s revom vrhla do hustého krovia. Strhnuté lístie spadlo a za ním sa objavila ľudská postava. Ozval sa výkrik a vzápätí padli dva výstrely. Ľudoopa zasiahli priamo do pľúc. S revom sa obrátil, a keď zbadal nepriateľa na strome, prestal sa zaujímať o neznámeho votrelca a vyskočil tam. Sandokan odhodil pušku a uchopil dýku. Yanez vyskočil na konár a usiloval sa znovu nabiť pušku. Ranený orangutan sa vrhol na Sandokana. Už na neho naťahoval svoje chlpaté pracky, keď sa z druhého brehu ozvalo:
„Kapitán!”
Lesom sa rozľahol nový výstrel. Orangutan sa chytil za hlavu, okamih nehybne stál a potom sa zvalil do vody.

Súboj v džungli
Hodnotenie:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *