Živé Seizmografy

Zemetrasenie patrí od nepamäti medzi metly- ľudstva. V posledných rokoch, s postupujúcim poznávaním geofyzikálnych procesov vnútri Zeme sa začína intenzívne rozvíjať výskum predpovedania zemetrasení.

Skúmajú sa napríklad zmeny magnetického poľa Zeme, sklony zemského povrchu, variácie atmosferického tlaku, zmeny hladín studní a ďalšie javy, ktoré zemetraseniu predchádzajú.

Už tisíce rokov si ľudia všímajú zvieratá, ktoré katastrofu vycítia a svojím nepokojným správaním na ňu často aj upozorňujú. O takýchto prípadoch máme správy z Indonézie a Nového Zélandu, z Kalifornie i z Rumunska, z Indie a Číny. Dva dni pred osudným 5. októbrom 1948 prišli do istej turkménskej inštitúcie niekoľkí starčekovia. „Je zle/’ povedali. „Bude zemetrasenie. Hady a jašterice vyliezli z dier, to neklamné znamenie.”

A naozaj, o dva dni zničilo zemetrasenie hlavné mesto republiky Ašchabad. Vtedy sa stala aj príhoda, o ktorej napísal známy sovietsky publicista Vasilij Peskov: „Cestoval som vlakom a človek sediaci vedľa mňa v oddelení vytiahol rodinné fotografie. Medzi obrázkami som uvidel snímku ovčiarskeho psa. „Toho psa/’ vravel ten človek, „mám rád ako blízkeho druha.

Žili sme so ženou v Ašchabade. V noci pred zemetrasením sme sa vrátili domov neskoro a ešte sme hneď nešli spať. Hrabal som sa v akýchsi papieroch a žena čítala knihu. Malá dcérka spala v postieľke. Zrazu pes vyskočil, schytil dievčatko za košieľku, zdvihol ju a vrhol sa s ňou von zo dverí. Určite zbesnel! Schytil som pušku a spolu so ženou sa ženieme za nimi. Vtom sa nám všetko za chrbtom zrútilo.”
V marci 1956 vybuchla na Kamčatke sopka Bezymjannaja. Zistilo sa, že tu nezahynul ani jediný medveď. Všetky včas vyliezli z brlohov a uchýlili sa do bezpečia.
Zaujímavý článok o týchto otázkach priniesol maďarský ústredný denník Népszabadság. Japonskí odborníci vraj začali s laboratórnymi pokusmi o význame správania sa zvierat pre predpovedanie zemetrasenia už v tridsiatych rokoch. Až tridsať rokov neskôr začali túto problematiku skúmať na amerických univerzitách.

Dnes je jasné, že nejde o akési nadprirodzené, mystické tajomstvá. Zmysly zvierat reagujú na tie geofyzikálne javy, ktoré sa objavujú pred veľkými zemetraseniami. Existujú zložité väzby, ktoré sa predbežne nepodarilo dostatočne objasniť — ale ktoré spočívajú na reálnych fyzikálnych a biologických základoch.
V Japonsku sa už viac ako päť storočí rozpráva legenda, podľa ktorej v hlbinách Zeme žije obrovský sumec, ktorého pohyby vyvolávajú zemetrasenie.

Legenda nepochybne súvisí s tým, že pred zemetrasením sa ryby a najmä sumce správajú mimoriadne. Objavujú sa vo veľkých skupinách na hladine, zmätene plávajú a napokon vyskakujú z vody. Známy japonský biológ profesor Hatori sa rozhodol experimentálne si overiť vzťahy medzi zemetrasením a čudným správaním sa sumcov.

Niekoľko zvierat dal do veľkého skleného akvária, a potom občas silno zaklopal na stenu. Sumce buď nereagovali vôbec, alebo sa správali rovnako ako v prírode niekoľko hodín pred katastrofou — vyskakovali z vody.
Po dvoch rokoch pokusov sa zistilo, že ryhy reagovali na klopanie iba vtedy, keď v tom dni asi do sto kilometrov bolo zemetrasenie.

Na tomto základe sa potom mohla vypracovať predpoveď, ktorá sa na 95 percent ukázala ako správna. Keď sumce “ná klopanie nereagovali, takmer s určitosťou sa mohlo predpokladať, že v budúcich 24 hodinách zemetrasenie nebude.
Pri týchto javoch sa potvrdila aj dôležitá úloha elektrického prúdu. Ak akvárium elektricky izolovali od zeme, sumce na klopanie nikdy nereagovali, aj keď o niekoľko hodín bolo zemetrasenie. Profesor Hatori teda dospel k záveru, že sumce sú schopné vnímať veľmi slabé elektrické poruchy, ktoré o niekoľko hodín predchádzajú vlastným pohybom zemskej kôry.

Nedávno našli vedci rybám orgán, ktorý vníma nielen pohyb vody v ich blízkosti, ale aj chvenie nízkej frekvencie, predchádzajúce veľkým otrasom. Okrem toho je známa veľká citlivosť rýb na minimálne zmeny napätia elektrického poľa.
Väčšine zemetrasení predchádza veľmi slabé chvenie pôdy, ktoré je na hraniciach merateínosti. Niektoré zvieratá — najmä dážďovky, potkany, myši, hady, mravce a psy — ich pravdepodobne vnímajú.

Pred nedávnym zemetrasením v Rumunsku vyliezli v meste Kluž na povrch zeme desaťtisíce dážďoviek. Podľa japonských pozorovaní potkany a myši signalizujú otrasy niekoľko dní dopredu. Pred veľkým zemetrasením vo februári 1975 v Číne pozorovali, že sa hady prebudili zo zimného spánku a plazili sa po snehu. Podľa sovietskych prameňov pred zemetrasením sa mravce v celých húfoch dajú na pochod a nesú so sebou i svoje vajíčka.
Aj vtáky sa pred zemetrasením správajú mimoriadne. Čínski biológovia podrobne preštudovali holubie telo a v nohe objavili doteraz neznáme, malé eliptické telieska, ktoré sú navzájom prepojené zväzkami nervov. Tieto telieska reagujú aj na chvenie s amplitúdou tisíciny až desaťtisíciny milimetra.

Keď jednej skupine holubov telieska odstránili, spozorovali, že tieto vtáky blížiace sa zemetrasenie nesignalizovali, ale ich neoperení druhovia sa splašili už niekoľko hodín pred prvými otrasmi pôdy.
Americký biológ Keeton dokázal, že vtáky aj včely majú schopnosť reagovať na také malé zmeny magnetického poľa, aké sú niekoľko hodín pred otrasmi Zeme. Okrem toho sa zistilo, že poštové holuby vnímajú zvuky s veľmi nízkou frekvenciou, ako aj minimálne zmeny atmosferického tlaku.

A práve tieto javy často predchádzajú zemetraseniu.
V poslednom čase prišli vedci na to, že pri zemetrasení sa zvyšujú elektrické prúdy, vznikajúce vnútri Zeme pri deformácii hornín. Pri vybití silných elektrických polí vnútri Zeme mieria do ovzdušia prúdy elektrónov. Na oblohe vzniká žiara. Práve tak to bolo aj 26. apríla 1966 v Taškente: niekoľko sekúnd pred otrasom sa nad mestom objavila žiara. Aj pred týmto zemetrasením zaznamenali v Taškente neobyčajné správanie sa zvierat. Istý obyvateľ mesta choval štyridsať holubov. Pol minúty pred prvými otrasmi holuby s pleskotom krídel opustili holubník, chvíľu lietali v tme, potom sa usadili na streche. Neskôr sa kŕdeľ takto pustil na krídla pred každým otrasom.
Je zaujímavé, že aj niektoré rastliny predpovedajú blížiace sa sopečné výbuchy. Je to napríklad prvosienka kráľovská, rastúca na Jáve. Kvitne len pred sopečným výbuchom. To upozorňuje obyvateľov najbližších dedín na blížiacu sa katastrofu. Prvosienku tam preto nazývajú „kvietkom zemetrasenia”.Táto schopnosť prvosienky dlho zostávala záhadou. Vysvetlenie našli bieloruskí fyzici, ktorí objavili prudké zrýchlenie pohybu kvapalín v kapilárach rastlín vplyvom ultrazvuku. V ultrazvukovom poli, ktoré vzniká pri zemetrasení a pri výbuchoch sopiek, sa šťavy v kapilárach rastlín pohybujú oveľa rýchlejšie a umožňujú tak rastline rýchlejšie rozkvitnúť.
Možno konštatovať, že schopnosť predpovedať zemetrasenie sa pri zvieratách čiastočne zakladá na ich vnímavosti na zmeny elektrických a magnetických polí Zeme a čiastočne na vnímavosti na chvenie pôdy. Napokon je už dávno známe, že zvieratá pomerne citlivo vnímajú zosilnenú ionizáciu vzduchu.
Vysvetlenie všetkých týchto prírodných tajomstiev azda umožní zostrojiť mimoriadne citlivé prístroje, ktoré budú včas predpovedať ničivé otrasy zemskej kôry.

Živé Seizmografy
Hodnotenie:

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *