Posvätné Zvieratá

Kult zvierat bol v starom Egypte veľmi rozšírený. Mnohí verili, že nielen ľudské, ale aj zvieracie telo môže byť schránkou božského ducha. „Božské” zvieratá po smrti balzamovali a vystrojili im štátny pohreb.

Dodnes sa zachovalo množstvo takýchto múmií. Keď profesor dr. Ekkehard Kleiss rôntgenoval exponáty z egyptsko-orientálneho oddelenia viedenského kuľtúrno-historického múzea, objavil dokonca falzifikáty. Medzi nimi napríklad mumifikovaného krokodíla, ktorý mal namiesto kostry rozmrvené škrupiny vajec.

So starým Egyptom sú neodmysliteľne späté sfingy a pyramídy. Obrovské levie telo s mužskou hlavou už päť tisícročí stráži cintorín mastabských hrobov na okraji púšte. V ríši bohov starého Egypta sa vyskytuje množstvo príkladov na čudné uctievanie. Ale ktovie, či máme právo robiť si zo starých egyptských „bohov” posmech.

Veď počas tisícročného vývoja prešlo staroegyptské náboženstvo nesčíselnými zmenami, ktoré vnášajú trochu svetla do predstavy o rozličných božstvách.Od najstarších čias mali starí Egypťania málo božstiev s ľudskou podobou. Bohovia poioľudia — polozvieratá pravdepodobne predstavovali prechodnú formu od čisto zvieracích k ľudským, ktoré sa našli vo vyšších kultúrach. Zvieracia hlava na ľudskom tele asi predstavovala povýšenie nad človeka.

Vtedy si totiž ľudia uvedomovali, že zviera v niečom predstihuje človeka, ktorý v mnohom závisí od zvierat. Zároveň však zviera predstavovalo pre starých Egypťanov časté nebezpečenstvo, ktoré chceli odvrátiť tým, že uctievali jeho podobu. Kult boha krokodíla Sebeka, rozšírený po celom Egypte, pochádzal z toho, že Egypťania dúfali, že si zviera takto obmäkčia. Z podobných dôvodov uctievali asi aj hada.

Býka Apisa uctievali ako symbol sily a plodnosti. Čierne býky s bielymi fľakmi a trojuholníkovou lysinou na čele stelesňovali boha slnka Re a často ich zobrazovali so slnečným kotúčom medzi rohmi. Vták Ibis zas predstavoval múdrosť a bol zasvätený bohovi Thotovi. Thot bol vlastne tlmočníkom v ríši mŕtvych a časomeračom. Patrí medzi najstarších bohov a niekedy ho zobrazovali ako paviána.
Osobitné miesto má skarabeus, ktorý je ešte aj dnes talizmanom. Skarabeus posvätný (Scarabeus sacer) bol symbolom boha Slnka a opakujúceho zmŕtvychvstania, čo sa vysvetľuje jeho zvláštnym správaním. Samičky vytvárajú hlavou a prednými nôžkami malé guľky z hnoja, ktorými obalia svoje vajíčka. Zahrabú ich do zeme a hnoj potom larvy dočasne vyživuje. V guľkách videli Egypťania kotúč slnka a zdroj obnovujúceho sa života.

Posvätné Zvieratá

Posvätné Zvieratá

Preto do múmií často vkladali namiesto srdca skarabea.Zobrazenie bohov ako zvierat malo aj tú funkciu, aby sa určité vlastnosti stali zrozumiteľnejšími. Preto napríklad zobrazili faraóna aj ako šakala, sokola alebo leva. Usilovali sa zvýrazniť jeho vynikajúce vlastnosti.Okrem božského zvieraťa, ktoré chovali v blízkosti modlitební, posvätnými boli aj iné druhy. V rozličných mestách a krajoch vládol rozmanitý kult zvierat — bohov, čo potom viedlo k povrchnej zbožnosti.

Na základe vykopávok sa možno domnievať, že zvieratá žili aj v chrámoch. Mali tu voľnosť pohybu a súčasne ich veriaci mohli obdivovať. Na veľké sviatky navštevovali chrámy so zvieratami aj faraóni a vodili ich do sprievodov.Ak posvätné zviera uhynulo, bolo to znamenie, že duch boha vstúpil na nebesá.

Zviera malo štátny pohreb so všetkou nádherou a prepychom. Zabalzamovali ho za účasti obyvateľov mesta. Podľa zachovaných zvyškov možno usudzovať, že postupovali podobnými metódami, ako keď mumifikovali ľudí. Aj zvieratám dávali do hrobov také isté šperky a poklady ako ľuďom. Časom sa však názory na posvätnosť určitých zvierat menili a vyskytovali sa dokonca aj spory. Vážený grécky filozof Plutarchos podáva správu o vojne medzi mestami Oxyrhyn-chos a Kynopolis, pretože obyvatelia Kynopolu zjedli rybu z Oxyrhynchosu, ktorá bola posvätná.

Obyvatelia Oxyrhyn-chosu na odplatu zabíjali psy, ktoré uctievali v Kynopolise. Vznikli až také roztržky, že museli zakročiť Rimania. Podľa iných správ obyvatelia Théb vypovedali kvôli psovi vojnu Rimanom. Mŕtve „božské” zvieratá pochovávali na cintoríny vedľa ľudí. Pri balzamovaní mŕtvoly kládli však dôraz najmä na jej zovňajšok. Napríklad v krásne upravenej múmii z viedenskej študijnej zbierky sa našla namiesto krokodílieho mláďatá iba škrupina jeho vajca.

Pod rôntgenom sa ukázala ako „falzifikát” aj múmia jedného vtáka. Obsahovala iba hlinu.Najdojímavejšie pohrebisko zvierat je nepochybne v Memphise, v svätyni býka Apisa. Mumifikované posvätné býky tu pochovávali do podzemných chodieb v obrovských kamenných truhlách, ktoré vážili najmenej 60 ton. Doteraz je hádankou, ako starí Egypťania dokázali vyrobiť a prepravovať takéto sarkofágy.
Dodnes sa s určitosťou nevie, čo bolo v tomto období podnetom pre vznik kultu zvierat, ktoré boli akýmsi spojivom medzi pozemským svetom a božstvami. Všetky formy kultu však svedčia o hlbokej dôverčivosti starých Egypťanov.

Posvätné Zvieratá
5 (100%) 1 vote

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *