Stávalo sa vám, že ste niekedy vstali z postele skôr ako inokedy a privítali ste skoré ráno nie doma, ale kdesi pri rieke, alebo v lese? To znamená, že dobre poznáte pocit ľútosti, pocit oneskorenej ľútosti, že všetky minulé rána (kolko tisíc ich bolo!) ste babrácky nenávratne prespali. To znamená, že ste prespali to najlepšie, čo vám tak prosto, tak Tahko chcel podarovať život.
Práve pocit ľútosti musím spomenúť predovšetkým, a potom už nadšenie, harmóniu v duši, ľahkosť a radosť z toho, že aspoň toto ráno sa zbytočne nestratilo.
Ráno bolo bledofialové, ako by svet osvecovali neviditeľné, dobre zamaskované lampy s porcelánovými bledofialovými tie-nidlami. Continue reading →