Dno potoka bolo bahnisté, a preto mohli postupovať len veľmi pomaly. Často sa museli pridržiavať konárov, ktoré viseli nad potokom. Z vody stúpal odporný pach zhnitých konárov a opadaných plodov. Prešli asi štvrť kilometra, keď sa Yanez zrazu zastavil a zachytil o konár.
„Čo je ti?” psýtal sa Sandokan a strhol z ramena pušku.
„Počuješ? Niekto sa približuje.”
V tom okamihu sa rozlahol mocný rev, aký by mohol vydať hádam len rozzúrený býk. Štebotanie vtákov a prenikavý smiech malých opičiek hneď stíchol.
„Daj si pozor, Yanez! Pred nami je maias.”
„A ešte jeden, možno ešte horší nepriateľ.” „Aký?”
„Pozri sa na ten konár, čo sa nakláňa nad vodu.” Continue reading →