O muflóna sa netreba báť

Za pôvodnú oblasť výskytu muflóna obyčajného (Ovis musimon) sa dnes pokladá Stredomorie. Existuje síce teória, že muflónia zver žila pôvodne v celej oblasti južnej a strednej Európy a že až ľadové doby ju vytlačili na najjužnejšie európske ostrovy.

Táto teória zatiaľ nie je dokázaná, a preto radšej zostaneme pri stredomorských ostrovoch. Najznámejšie z nich sú Korzika a Sardínia, odkiaľ muflóna asi v polovici osemnásteho storočia doviezli a postupne rozšírili skoro po celej Európe. Situáciu na týchto ostrovoch opisuje dánsky bádateľ Van Haaften vo svojej práci z roku 1974.

Predovšetkým sa zmieňuje o Korzike, kde sa vraj na začiatku tohto storočia odhadoval stav muflónej zveri asi na 4000 jedincov. Roku 1927 to bolo už len 350 jedincov a roku 1967 klesol počet tejto zveri len na 200 jedincov. Z toho asi 130 jedincov žilo v rezervácii Bavella a asi 70 jedincov v rezervácii Monte Cinto. Teda všetka muflónia zver na tomto ostrove, ktorá žila mimo rezervácie, sa stala obeťou pytliakov alebo ich psov.

Van Haaften uvádza vo svojej práci ešte jeden veľmi zaujímavý poznatok. Porovnáva muflóniu zver z Korziky a zo Sardí-nie, pričom dospieva k názoru, že táto zver je veľmi podobná, okrem jediného rozdielu. Kým muflónice na Sardínii rožky väčšinou nemajú, asi 60 % korzických muflónic vyrieši problém, o ktorom sa u nás často diskutuje, či muflónica s rožkami je vhodná na chov, alebo či ide o znak svedčiaci o nečistote druhu. Existencia rožkov pri muflóni-ciach v „pravlasti” ich výskytu znamená, že ide iba o zoslabenie pohlavnej rozdielnosti, ale nie o znak nejakej bastar-dizácie.

Podľa citovaného autora sa na druhom ostrove, na Sardínii, odhadovala miestna populácia muflónej zveri ešte roku 1950 asi na 3—4 tisíc jedincov. Roku 1955 to bolo už len asi 2 tisíc jedincov a roku 1972 dokonca už len 300 až 400 jedincov, ktoré mali žiť v pohorí Gennargent. Teda podobne ako na Korzike, aj tu sa veľmi rýchle vplyvom intenzívneho pytliačenia a celkom nedostatočnej ochrany postupne likviduje autochtónna muflónia zver.

Van Haaften sa však zmieňuje o veľmi záslužnom čine, za ktorý pokladá skutočnosť, že sardínsku muflóniu zver vyviezli na taliansku pevninu, do Mierna, kde sa veľmi dobre uchytila a jej stav sa roku 1974 odhadoval asi na 1000 jedincov. Aj z Korziky mali muflóniu zver vysadiť na niektoré lokality vo Francúzsku, kde sa jej dobre darí.
Okrem Korziky a Sardínie si dánsky odborník všíma ešte dve stredozemské oblasti, kde žije muflónia zver. Je to Turecko a Cyprus. Tu sa však opisuje iný poddruh tejto zveri, a to Ovis ammon orientalis, ktorý má podstatnejšie morfologické rozdiely v niektorých znakoch, najmä v spôsobe vinutia tuľajok.

Preto je to pre nás menej zaujímavý živočíšny druh. Aj početne je veľmi obmedzený; hovorí sa o 200 až 300 jedincoch.Údaje citovaného autora sme mali možnosť si overiť v januári 1979, keď sa v Prahe uskutočnilo dvojdňové zasadanie komisie pre veľkú európsku zver Medzinárodnej loveckej rady, venované výhradne muflónej zveri. Referát o súčasnej situácii v chove muflónej zveri na Sardínii, ktorý odznel na tomto zasadaní, doslova uvádza: „Roku 1970 žilo vo voľnej prírode na Sardínii asi 340 muflónov, roku 1975 asi 300 a roku 1978 už len 240 jedincov tejto zveri. Pomery sa v súčasnosti, žiaľ, nezlepšili. Skôr sa zdá, že pytliačenie sa ešte viac rozrástlo a okrem toho sa uskutočňuje modernými zbraňami…”

V ďalšom referáte bola zmienka o muflónej zveri na Korzike, ktorej tu dnes žije len nepatrný počet.Ak zhrnieme údaje o súčasnom stave muflónej zveri v oblasti jej pôvodného výskytu, dospejeme k názoru, že tu dnes žije muflónia zver v úplne bezvýznamnom množstve. Môžeme byť preto naozaj radi, že sa táto veľmi zaujímavá zver včas preniesla do iných oblastí, kde sa dnes úspešne rozmnožuje. Takto bola zachránená pred vyhynutím.Ďalšou oblasťou alebo, lepšie povediac štátom, ktorý mal rozhodujúci vplyv na zachovanie a rozšírenie muflónej zveri do strednej Európy, je Rakúsko.

O pôvode a vývoji muflónej zveri v tejto krajine podáva podloženú správu dr. Tschiderer, docent biológie a výživy zveri na Vysokej škole poľnohospodárskej vo Viedni. Uvádza, že prvú muflóniu zver na rakúske územie doviezli už roku 1730. Pochádzala z Korziky a umiestili ju vo vtedajšej zvernici Belveder pri Viedni. Roku 1752 odtiaľ previezli niekoľko jedincov do cisárskej zvernice Lainz, ktorá bola takisto v blízkosti Viedne. Roku 1840 sem doviezli ďalších 19 jedincov muflónej zveri priamo z Korziky a Sardínie. Tým sa tieto dve zvernice stali základom európskeho chovu muflónej zveri.

Na ďalšie zazverovanie revírov vo vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii sa už nepoužívala pôvodná zver zo Stredomoria, lebo jej bolo čoraz menej a bola veľmi drahá. Obe svetové vojny veľmi zdecimovali stavy muflónej zveri v Rakúsku. Roku 1945 bolo treba začať prakticky znovu zo zvyškami zveri, ktorá pochádzala z pôvodnej oblasti výskytu. Vhodné životné prostredie a intenzívna starostlivosť spôsobila, že muflónia zver sa v rakúskych revíroch pomerne rýchlo rozmnožovala. Roku 1974 sa jej stav odhadoval na 5000 jedincov, pričom najvyššie stavy mali byť v oblasti Niederôsterreich, Stetermark a Salzburg.

Na pražskom sympóziu o muflónej zveri rakúski odborníci oznámili, že koncom roku 1978 sa stav muflónej zveri v celom Rakúsku odhadoval na 6035 jedincov. Vidíme teda, že táto krajina, ktorá je kolískou vzniku európskeho chovu muflónej zveri, úspešne prekonala neblahé vplyvy oboch svetových vojen a chov muflónej zveri pozdvihla na úroveň, ktorá je dôstojná pre krajinu s takými bohatými poľovníckymi tradíciami. V Čechách sa muflónia zver prvýkrát objavuje vo zvernici Hluboká nad Vltavou, kam ju doviezli z rakúskej zvernice Lainz.Časové údaje o tejto udalosti sa rozchádzajú.

Udáva sa síce rok 1878, ale súčasne sa pripúšťa existencia záznamu o odstrele muflónej zveri na veľkostatku v Hlubo-kej nad Vltavou už z roku 1858. Uspokojujeme sa preto s údajom, že táto udalosť sa stala v šesťdesiatych až sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Z hlubockej zvernice, ktorá ležala v strede panstva pánov z Rožmberka, muflóniu zver postupne rozšírili do ďalšej zvernice tohto panstva, Orlíku nad Vltavou. Južné Čechy a povodie Vltavy sú teda prvé miesta, kde sa muflónia zver zoznámila so životnými podmienkami v českých krajoch.

O muflóna sa netreba báťPri ďalšom rozširovaní sa muflónia zver dostáva do zvernice Borek, ležiacej medzi Milevskom a Pískom, a do zverníc v Kostelci nad Vltavou a Otrák pri Kouŕime. Okrem poslednej lokality sa muflónia zver opäť rozširuje pozdĺž Vltavy. S rozširovaním muflónej zveri v českých krajoch sú spojené mnohé ďalšie oblasti, ako napr.

Zinkový pri Plzni, Opočno, Horšovský Týn, Vacíkov pri Pŕíbrami, Holešov, Ralsko, Česká Kamenice, Šténovice a Hradišté v oblasti Plzne, Kersko pri Nymburku, Hukvaldy, juhomoravský Pavlov atď.Na Slovensku je s prvým výskytom muflónej zveri spojená lokalita Jelenec, predtým Gýmeš, okres Zlaté Moravce. Roku 1868 tam mali doviezť štyri jedince, roku 1869 tri jedince a roku 1871 ešte dva jedince muflónej zveri. Táto zver vytvorila prvý základ chovu muflónej zveri na Slovensku.

Zaujímavý je pôvod tejto zveri. Mottl (1960) iba uvádza, že ju zakúpili v zoologických záhradách v Bruseli a vo Frankfurte nad Mohanom. Túrcke (1965) jeho názor preberá, ale dopĺňa ho poznámkou, že táto zver pochádzala priamo z Korziky a zo Sardínie a že obe zoologické záhrady tu mali len úlohu sprostredkovateľov. Zdanlivo ide o maličkosť, ale ľahko pochopíme snahu západonemeckého autora prehlásiť túto zver za „pôvodnú”, keď si uvedomíme, že zo zveri, ktorú sem doviezli a neskoršie vypustili do voľnej prírody, vznikla postupom miestna populácia. Túto populáciu nemeckí autori označujú ako „nitriansky kmeň”.

A práve táto zver mala hlavný podiel na postupnom zazve-rení celého nemeckého priestoru.Sabadoš (1976) píše, že muflóniu zver na Slovensko doviezol v rokoch 1868 a 1869 Forgach, ktorý ju zakúpil v zoologických záhradách vo Frankfurte a v Bruseli, takže jej pôvod nie je presne známy. Ďalej uvádza, že Forgach nakupoval na osvieženie krvi zver zo zoologických záhrad, z Lainzu, od Hagenbecka a aj priamo z Korziky. Pred prvou svetovou vojnou Hagenbeck nakupoval slovenské muflóny a dodával ich do zahraničia.

Muflónia zver sa na Slovensku rozširovala v mnohých lokalitách, ako napr. Horné Lefantovce,Stupava, Malacky, Topoľčianky, Betliar, ale aj Medzilaborce, Humenné, Re-metské Hámre atď. Muflónia zver našla u nás veľmi dobré životné podmienky, na ktoré postupne reagovala rastom kvality. Priaznivý vývoj sa prejavil nielen v telesnej kondícii, ale aj v produkcii lepších a silnejších trofejí. Pre nás je osobitne potešujúce, že pri šírení muflónej zveri zo Stredomoria do strednej Európy sa tento priaznivý vývoj odohral práve v našich krajinách a že dnes môžeme s radosťou konštatovať, že chov muflónej zveri u nás má vedúce postavenie a produkuje najsilnejšie trofeje na svete.

V závere chcem ešte uviesť niekoľko najnovších údajov o stavoch muflónej zveri v niektorých európskych krajinách. Na zmienenom pražskom sympóziu sa publikovali údaje z roku 1978:Na Korzike má byť v súčasnosti asi 300 jedincov, na Sardínii asi 400 jedincov (240 vo voľnej prírode, zvyšok vo dvoch rezerváciách). Nemecko uvádza 7400 jedincov. Nemecká demokratická republika vykazovala roku 1975 2774 muflónov, preto možno predpokladať, že súčasné stavy sa budú pohybovať asi okolo 3000 jedincov. U nás boli jarné kmeňové stavy roku 1978 hlásené vo výške 14 370 jedincov (z toho 11 808 v českých krajoch a 2562 na Slovensku).

Pomerne vysoké stavy hlásia z Francúzska (4500 jedincov), kde si tiež veľmi zakladajú na tom, že niektoré ich kmene pochádzajú priamo z Korziky. Aj Taliansko s 3350 jedincami má prekvapujúco vysoký stav. Množstvo miestnych kmeňov sa tiež odvodzuje od pôvodnej sardínskej zveri. Aj výskyt muflónej zveri v Holandsku (400 jedincov) bo! pre nás veľkým prekvapením. Muťlónia zver sa vyskytuje aj v Luxembursku; zatiaľ iba 75 jedincov, ale sa ráta s vyššími stavmi. Intenzívny rozvoj v chove muflónej zveri sa zaznamenáva v Juhoslávii, kde dosiahli už stav 2732 jedincov.

Ešte väčší rozvoj však dosiahli v Maďarsku, ktoré hlásilo rovných 5000 jedincov. Pomaly, ale sústavne vzrastajú stavy aj y Bulharsku (1300 jedincov) a v Rumunsku (600 jedincov). Obidva štáty doviezli väčšie množstvo muflónej zveri od nás. Pomerne vysoké stavy si udržiava Rakúsko (6035 jedincov), čo je však všeobecne známe. Veľkým prekvapením však pre nás boli stavy v Španielsku vo výške 3000 jedincov.Z krajín, ktoré sa nezúčastnili na pražskom zasadaní, vieme ešte o nepatrnom výskyte muflónej zveri v Poľsku (asi 2Ô0 jedincov) a o najnovších pokusoch so zavádzaním muflónej zveri do niektorých častí ZSSR.
So zreteľom na to, že roku 1935 sa počet muflónej zveri na celom svete odhadoval asi na 5000 jedincov, roku 1956 asi na 14 000 jedincov sú súčasné európske stavy vo výške asi 53 000 jedincov dôkazom prudkého rozvoja chovu tejto zveri, ktorá sa všeobecne pokladá za veľmi perspektívnu zver.

Keď si okrem toho uvedomíme, že európsku muflóniu zver s úspechom vysadili na Severoamerickom kontinente, kde dnes jej stavy dosahujú vyše 10 000 jedincov, ďalej v Argentíne, na ostrove Kergueleny a na Havajských ostrovoch, nemusíme mať o ďalšie osudy tejto zveri obavy. Muflónia zver určite nepatrí medzi tie živočíšne druhy, ktoré by neprežili rok 2000.

O muflóna sa netreba báť
Hodnotenie:

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *