Nieje medveď ako medveď

V predstavách laika je polárny medveď mohutné, huňaté, samotárske a divé zviera, ale sú situácie, keď toto zviera zdanlivo vyhľadáva ľudskú spoločnosť. V mestečku ChurchilI možno totiž od začiatku septembra niekoľko ďalších mesiacov stretnúť medveďa na ulici v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu.

Bolo to na jeseň, keď si Moe Bellerive v Manitobe neďaleko i mestečka ChurchilI (Kanada) opravoval letnú chatu a zrazu zbadal obrovského polárneho medveďa, oňuchávajúceho dvere susedovej chaty. Jedným skokom sa ocitol v telefónnej búdke, na ktorej už dávno chýbali dvere, a rýchle hodil do otvoru mincu, aby sa spojil s manželkou. V momente, keď sa mu ozvala, si uvedomil, že nemá ďalšiu mincu na udržanie hovoru a že medveď ho uprene pozoruje.

Počul, ako jeho manželka niekoľkokrát zakričala haló, a potom znechutene zvesila. Minca mu našťastie vypadla, a tak mohol zavolať spojovateľa, ktorý zmobilizoval ľudí a tí ho vyslobodili z neistej situácie. Ďalší prípad sa stal napoludnie v klube, kde členovia trávili svoj voľný čas, keď sa odrazu medzi nimi objavil medveď. Zmizol, až keď na neho klubový zriadenec zakričal: „Vy nie ste členom.Vypadnite!” Aj rodina leteckého agenta, sediaca pri obede, sa preľakla, keď cez okno preliezol medveď a začal sa kŕmiť dobrotami z ich stola.Polárne medvede sa pre mesto ChurchilI stali problémom až v posledných desaťročiach.

Vznik tohto mesta sa datuje od roku 1711, keď bolo najsevernejšie položenou pevnosťou, ktorá strážila ústie rieky.

Nieje medveď ako medveď
Nieje medveď ako medveď

V tom čase sa medvede strieľali a boli potravou pre psy. V druhej svetovej vojne postavili v týchto končinách americkú leteckú základňu, kožušina z polárneho medveďa sa stala cenným darčekom, takže ju pašovali do Spojených štátov. Po zrušení základne sa stav medveďov začal opäť zvyšovať, ale celkový počet polárnych medveďov na svete sa sústavne znižoval. Roku 1944 bolo celkove zabitých tisíctristo medveďov.

Bol to Sovietsky zväz, ktorý už v roku 1956 ako prvý na svete zakázal akýkoľvek lov polárnych medveďov a presadzoval stretnutie predstaviteľov piatich krajín, v ktorých sa polárny medveď vyskytuje. Ide o Sovietsky zväz, Nórsko, Dánsko, Kanadu a Spojené štáty. Konečne roku 1973 tieto krajiny ratifikovali dohodu, podľa ktorej sa lov povoľuje len domorodcom.Celá vec by nebola taká problematická, keby polárnym medveďom nehrozilo vyhynutie.

Dnes žije na svete dvanásťtisíc jedincov týchto nádherných zvierat. ChurchilI leží na západnom pobreží Hudsonovho zálivu a je konečnou železničnou stanicou trate, po ktorej sa dopravuje pšenica z kanadských prérií a kde sa nakladá na lode, ktoré ju odvážajú až do Európy. Okrem toho ChurchilI je aj konečným bodom na odvekej migračnej ceste polárnych medveďov, ktoré každé leto putujú pozdĺž pobrežia 300—400 kilometrov na sever až po mys ChurchilI, kde dospelé medvede čakajú na zimu, kým mladé medvede a medvedice s mláďatami sa sťahujú na západ až do mesta. Je takmer neuveriteľné, že na migračnej ceste týchto zvierat, ktoré prírodovedci pokladajú za najnebezpečnejšieho mäsožravca v Severnej Amerike, vzniklo mesto.

Nikde inde na svete nie je sústredené také množstvo polárnych medveďov ako práve pri myse ChurchilI. A to z niekoľkých príčin. V zime odchádzajú medvede za korisťou po ľade niekoľko kilometrov smerom na sever a východ, ale severné vetry a morské prúdy unášajú kryhy smerom na juh a spolu s nimi aj medvede. V lete sa kryha postupne topí a zvyšky sa zachytávajú na plytčinách na juhozápadnom okraji zálivu, kde sú medvede prinútené vystúpiť na pevninu.

Niektoré idú ďalej do vnútrozemia, ale väčšina sa sťahuje pozdĺž pobrežia na sever z jednoduchej príčiny: ľad, ktorý pre ne znamená korisť, sa v Churchille vytvára o dva až tri týždne skôr než inde. Je to spôsobené tým, že prúd sladkej vody z rieky ChurchilI riedi slanú morskú vodu v zálive. Biológovia tvrdia, že polárne medvede túto skutočnosť akosi vycítia a čakajú tam na vytvorenie ľadu.Ešte donedávna boli polárne medvede tajomnými tvormi, ktoré poznali iba polárni bádatelia a Eskimáci. Ale v Churchille sa medvede dokníšu doslova pred prah bádateľovho domu. Stal sa prípad, že jeden hosť chcel vojsť do hotela a musel prekročiť niečo, čo pokladal za snehový závej. Zrazu sa „závej” pohol a ukázalo sa, že je to medveď.V mestečku ChurchilI sa zhromažďujú najlepší odborníci na polárne medvede. Pracujú tu celé tímy.

Najprv medveďa chytia, potom ho označkujú, odvážia, urobia krvné skúšky a vytrhnú určité zuby, podľa ktorých možno určiť vek medveďa, podobne ako podľa ročných kruhov vek stromu. Nakoniec mu namaľujú na bok veľké číslice, aby ho bolo možné identifikovať aj z diaľky.Polárne medvede sú majestátne zvieratá, majú vrodenú dôstojnosť a vôbec nepoznajú strach. Dospelé medvede sú dlhé dva a pol metra a vysoké jeden a pol metra, vážia okolo pol tony. Napriek rozmerom sa ľahko až graciózne pohybujú na ľade. Často stoja na zadných nohách a vtedy dosahujú výšku tri a pol metra, to znamená, že sú dvakrát tak vysoké ako človek a postavou človeka veľmi pripomínajú.

Už ich vzhľad a správanie naznačujú určitú vrodenú múdrosť. Preto niet divu, že pre starých Eskimákov bol polárny medveď šamanom, ktorý mal spojenie s nadprirodzenými silami.Medvede sú nepriaznivým životným podmienkam vynikajúco prispôsobené. Zima je ich živlom. Ich hustá kožušina pripomína rúno. Dokonca aj laby majú pokryté kožušinou.Ich ďalšou izoláciou je desaťcentimetrová vrstva tuku, ktorý im obaľuje celé telo. Polárne medvede sú silné a rýchle.Dospelý medveď dokáže chytiť stokilového tuleňa tak ľahko ako mačka myš alebo jediným úderom dvadsaťpäťkilovej laby zabije tuleňa vážiaceho dvestopäťdesiat kíl. Medvede plávajú rýchlosťou desať kilometrov za hodinu a vydržia plávať bez prestávky aj vyše stošesťdesiat kilometrov.Legendárny je ich mimoriadne citlivý čuch.

Eskimáci tvrdia, že medveď zvetrí tuleňa aj na vzdialenosť tridsiatich kilometrov. Medvede lovia tak, že striehnu pri dierach, ktoré sú dýchacími otvormi tuleňov. Keď tuleňa ulovia, zožerú len jeho tuk a zvyšok nechajú mladým medveďom, ktoré ešte nemajú také dobré skúsenosti v love. Po každej takejto hostine sa dobre poumývajú.Keďže polárne medvede majú mláďatá iba každý druhý rok, ich prirodzený prírastok je pomerne malý. Tak ako ostatným druhom medvedíc aj samiciam polárnych medveďov sa oplodnené vajíčko zahniezdi v maternici až dva mesiace pred pôrodom. V tom čase, akoby zázrakom spôsobeným hormonálnymi zmenami, samica tvorí diera, vyhĺbená v snehovom kopci.

Vchod je úzky, zvažujúci sa dopredu, aby udržal teplo. Niektoré brlohy majú aj viac dier s dýchacími otvormi, cez ktoré samica kontroluje vonkajšiu teplotu vzduchu. Keď je chladnejšie, medvedice zapchávajú dýchacie otvory, aby si v diere udržali teplo aj cez najchladnejšie mesiace. Medvedica väčšinu času prespí, ale jej spánok nie je vyslovene zimným spánkom, lebo sa dokáže prebudiť okamžite na rozdiel od zimného spánku iných spáčov. V decembri alebo v januári sa uliahne mláďa. Je to skôr embryo než mláďa, pretože je slepé, neochlpené a váži necelé kilo.

Iba málo matiek v ríši zvierat sa tak starostlivo venuje mláďatám ako medvedica. Zaútočí na všetko, čo ohrozuje jej mláďa. V marci ho začne oboznamovať s pestrým okolitým svetom. Púšťa sa s ním na výpravu po ľade, často sa zastavuje, aby sa s ním pobrala, dovolí mu vyliezť jej na chrbát, kde si môže ohriať labky. Napriek tejto starostlivosti sú prvé mesiace v živote mláďat veľmi kritické. Biológovia v snahe dozvedieť sa viac o tomto kritickom období vyhľadávajú územia s materskými brlohmi.Nezvyčajne veľká populácia polárnych medveďov v Churchille ich mi t i meniť správanie — zo samotárskych cicavcov sa stávajú takmer spoločenské zvieratá. Zdá sa, že napriek svojej sile, silnému chrupu a ostrým pazúrom sú medvede mierumilovné. Odborníci tvrdia, že keď medvede prvý raz vidia človeka, približujú sa skôr zo zvedavosti než z agresií i ty.

Ich reakcia je samozrejme iná, keď ich niečo rozhnevá. V Churchille sa zatiaľ stal len jeden smrteľný prípad a dva prípady, keď medveď napadol človeka. Roku 1966 mladý medveď napadol dvanásťročného chlapca a o rok neskôr iný medveď zaútočil na dvoch Eskimákov. V ďalšom roku medveď zabil devätnásťročného Eskimáka. Všetky útočné medvede zabili a pitvali. Pitva prvého medveďa ukázala, že pred rokmi bol postrelený, zub mu prenikol cez nosnú dutinu a oslepol na jedno oko. V deň napadnutia ho znovu postrehli. Na ďalšom medveďovi nenašli nič zvláštne. Tretí medveď pokojne spal, keď mladý Eskimák na neho stúpil. Je však pravda, že medvede zabíjajú aj vtedy, keď ich nič nevyprovokuje.

Stalo sa to minulý rok na jeseň v Nórsku. Šestnástich mladých turistov napadol medveď, jedného z nich zabil a pred ich očami ho zožral. Takých prípadov nie je veľa, ale stávajú sa.Obyvatelia mesta ChurchilI by však s nikým nemenili napriek skutočnému nebezpečenstvu, ktoré polárne medvede nepocliybne predstavujú. ChurchilI má rád medvede a učí sa s nimi koexistovať, rôznymi opatreniami sa usiluje vylúčiť potencionálne nebezpečenstvo, ale v nijakom prípade nechce vyhubiť toto nebezpečné, ale nádherné zviera.

Nieje medveď ako medveď
5 (100%) 1 vote

Vložiť komentár