O levovi sa hovorí, že je „kráľom zvierat” a symbolom udatnosti. Poznáme aj prirovnanie: „Bojoval ako lev.” Zvyčajne sa považuje za najnebezpečnejšie zviera, čo však nie je celkom pravda. Ako väčšina šeliem, vyhýba sa človekovi, lebo spoznal nebezpečenstvo strelnej zbrane.
Napriek tomu sa vyskytnú prípady, že lev napadne človeka. Aby sme pochopili, za akých podmienok sa lev môže stať ľudožrútom, musíme sa oboznámiť so spôsobom lovu a výživy, s jeho dedičnými a získanými vlastnosťami. Riaditeľ budapeštianskej zoologickej a botanickej záhrady dr. Ákos Szeder-jei, ktorý tieto otázky študoval na piatich cestách v Afrike a Indii a konzultoval s vedeckými pracovníkmi v Indii, Keni, Sudáne, Tanzánii a Zambii, píše o svojch poznatkoch.
Lev nezískava korisť ľahko.
Nadarmo je silný, keď nie je dostatočne pohyblivý. V porovnaní so zvyčajnou korisťou je ťažkopádny, lenivý, nešikovný a navyše nie dosť vytrvalý, aby získaval potravu vytrvalým behom za korisťou. Dokonca aj v rezerváciách, kde je dostatok antilop, zebier a žiráf, sa musí namáhať viac, ako by sme predpokladali.
Pozorovania ukázali, že aj pri najvýhodnejšom skupinovom love, keď niekoľko levov spoločne prenasleduje korisť (využívajúc krytie za stromami a kríkmi), je lev zo sto útokov úspešný iba v štyridsiatich štyroch prípadoch. Napriek mohutnému vzrastu lev vie dokonale využiť skaly a vyvýšeniny, aby sa nepozorovane priblížil
čo najviac ku koristi. Čím prekvapivejšie?
Lev je poľovník
a z bližšej vzdialenosti zaútočí na vyhliadnutú korisť, tým je úspešnejší, lebo v behu: na dvadsať až päťdesiat metrov je veľmi rýchly. Avšak samostatne a bez krytia je lev v love úspešný, iba občas, dva, trikrát zo sto prípadov. Veď poldruha kilometra zabehne rýchlosťou 61 kilometrov za hodinu (podľa experta N. Cara dokonca len 55 kilometrov za hodinu), kým zebry a antilopy sú podstatne rýchlejšie.
Záleží aj na tom, či lev poľuje na jednotlivo sa pasúcu zver, alebo na stádo. Niektorý člen stáda skôr zavetrí blížiace sa nebezpečenstvo, upozorní naň a potom sa včas zachráni.
Lev neloví v pravidelných intervaloch.
Za korisťou sa pustí len vtedy, keď pociťuje hlad. V noci, v tme sa mu darí najlepšie. V národných parkoch zistili, že zo sto úspešných lovov bolo sedemdesiat nočných a len tridsať denných. Na iných miestach, kde je nedostatok divokého stáda, je denný lov úspešný len na pätnásť percent oproti lovu v noci.
Kráľ zvierat si teda získava potravu často iba pomocou náhody a šťastia.
Človek nemá vyvinuté tak citlivé zmysly ako antilopy a zebry, ba ani nevie tak rýchlo bežať a aj fyzickou silou sa nevyrovná levovi. Ak je nepozorný a neozbrojený, ľahko sa môže stať jeho korisťou. To sa však stáva iba za určitých okolností a z viacerých príčin.
Tam, kde je väčšia koncentrácia ľudí, ich pach, hluk a ustavičný pohyb odoženie levom stáda. Levy potom ostávajú bez potravy. Väčšina z nich nasleduje odchádzajúci zdroj výživy, ale stáva sa, že jeden až dvaja tak neurobia a tie potom večer napádajú neostražitých ľudí. Keď lev iba raz príde na to, ako ľahko sa zmocní človeka, zostáva v jeho blízkosti a začne naňho poľovať.
Inokedy sa ľudožrútom stáva zostarnutý lev.
Zuby sa mu otupia, vylámu, síl ubudne a už nestačí na rýchlu korisť. Ale pomalého a nepozorného človeka ešte vždy ľahko dostane.
Kde je veľa poľovníkov, tam je aj mnoho ranených levov. Poranené šelmy, ak môžu, tak zaútočia. V údolí Ruvuru v Bu-rundi poranené levy zahubili až dvesto ľudí.
Človeka napáda aj levica, ktorá má mladé.
Kedysi zaobstarávali mláďatá pre ZOO tak, že matku zastrelili, mnohé levice poranili a tie, prirodzene, napádali človeka,, ktorý sa im dostal do cesty.
Každá levia rodina si zvykne vždy na chuť jedného druhu koristi a potom najradšej loví už tento druh. (Platí to aj pre zvieratá v klietkch. Napríklad levom v budapeštianskej ZOO najviac chutí konské mäso). Lev si takto zvykne aj na ľudské mäso a neraz naň privyknú aj mláďatá.
Levy-ľudožrúti zabíjajú svoju korisť na deväťdesiatjeden percent po západe slnka, hoci Afričania práve pre päť najnebezpečnejších divých zvierat, ako je lev, leopard, slon, byvol, nosorožec, ako aj pre’ hada len zriedkavo sa odvážia do húštín od súmraku po svitanie.
títoky levov na človeka sa v sedemdesiatich šiestich prípadoch zo sto končia tragicky. Vo zvyšných dvadsiatich štyroch prípadoch zachránila neostražitého človeka alebo náhoda, alebo skutočnosť, že lev vidiac skupinu ľudí, príliš otvorene a slepo zaútočil a podarilo sa ho odohnať.
Vari najväčší rozruch spôsobili levy-ľudožrúti na prelome nášho storočia pri rieke Čavo medzi mestami Mombasa a Nairobi. Celá svetová tlač sa nimi zaoberala, lebo len-len že neznemožnili stavbu železnice cez Keňu do Ugandy.
Ľudožravé levy sa zdržiavali blízko spomenutej rieky. Na stavbu železnice, ktorá prechádza aj riekou Čavo, pracovali prevažne takí robotníci, ktorí nepoznali nebezpečenstvo levov. Robotníci vystrieľali bylinožravce v tejto oblasti a tie, ktoré zostali, odtiahli na pokojnejšie miesta.
Silné levy nasledovali korisť a odišli z okolia. Avšak dva staré kusy, ktoré už nevládali, zostali a začali poľovať na ľudí.
Spočiatku sa ľahostajní indickí robotníci málo starali o to, keď sa dopočuli o ojedinelých prípadoch. Neskôr nepomohli ani najrozličnejšie ochranné opatrenia proti odvážnym ľudožrútom. Jeden z nich napadol v noci tábor chorých a vnikol do stanu lekára, ktorý sa zachránil len tak, že v laku prevrhol skriňu plnú nástrojov. Na tento lomoz dravec zmenil smer, vnikol do osemposteľového stanu pacientov, z ktorých dvoch mužov ľahko zranil a tretieho odvliekol.
Pri druhej príležitosti dravec odvliekol za nohu robotníka napriek poplašnému kriku stráží. Tragický bol prípad inžiniera, ktorého pred očami manželky a dvoch malých detí ukoristil lev zo stanu, hoci privolaní vojaci sa pokúšali vystrašiť ho streľbou. Rovnako smutne sa skončila postriežka anglického, talianskeho a nemeckého poľovníka. Striehli na leva vo vagóne, odstavenom na vedľajšej koľaji. Vo veľkej horúčave zaspali a nezbadali ticho vkrádajúcu sa šelmu. Lev skočil do vozňa, ktorého posúvacie dvere sa nárazom zavreli, ukoristil Angličana a oknom s ním vyskočil von.
Na zneškodnenie ľudožrútov najali viacero lovcov a vojakov, ale bezvýsledne, lebo levy ustavične menili miesto útokov. Početné tragédie však vyvolali paniku medzi robotníkmi, ktorí po stovkách odchádzali zo zlopovestného miesta. Nakoniec, keď už hrozilo stavbe železnice zastavenie, inžinierovi Pattersonovi podarilo sa zlikvidovať oboch levov.
Vypchali ich a vystavili v chicagskom múzeu.
Ten ľudožrút, s ktorým som sa stretol na svojej prvej africkej ceste, nebol taký „slávny” a ľahšie sme sa ho zbavili. Istý poľnohospodársky inžinier menom Damm sa dopočul o našich výskumoch a požiadal nás, aby sme pomohli ochrániť pastierov a stádo. Jeden lev, neďaleko Dammovej farmy, vnikol do ohrady pre dobytok, ktorí však z ohrady ušiel, ale chorý pastier, ktorý spal v chatrči sa stal korisťou tohto ľudožrúta. Zrejme preto, že spal a zostal vnútri.
Neskôr tento lev zaútočil nielen na domáce zvery, ale aj na pastierov, ak ho chceli odohnať.
Preto, že sme nechceli striehnuť na leva v pastierskej chatrči, kde bolo množstvo neznesiteľného hmyzu, pokúšali sme sa v podvečer a nadránom vysliediť útočníka. Pomocou dobrého vetra sa nám to aj dvakrát podarilo.
Keďže sa však nesmierne podobal na nášho doma dobre známeho a skroteného leva Bátora, nemali sme srdce zastreliť ho. Táto sentimentalita vyvolala, pochopiteľne, nespokojnosť pastierov, no nakoniec sa uspokojili, lebo lev iba tri dni znášal znepokojujúce fotografovanie a napokon sa odsťahoval do inej oblasti.
Dejiskom tragédií však nemusí byť vždy domovina levov Afrika.
Neopatrnosť si vyžiadala už viac obetí aj v európskych rezerváciách — parkoch, kde sa divá zver voľne pohybuje a návštevníci po vyznačených cestách sa môžu k nim autom celkom priblížiť. Z auta je však zakázané vystúpiť, iba cez zavreté okno možno pozorovať naoko neškodné a človeka si nevšímajúce polihujúce zvieratá. Tento príkaz má svoje opodstatnenie, ako o tom svedčí tragédia, ktorá sa nedávno stala v istej španielskej prírodnej rezervácii.
Francúzsky turista opustil svoje auto a chcel si z bezprostrednej blízkosti urobiť „životnú” fotografiu — portrét jedného zo skupiny levov. Ten však naňho skočil skôr, ako dobehol k svojmu autu… A pomoc prišla už neskoro. Jednému z ohromených očitých svedkov sa podarilo túto niekoľko okamihov trvajúcu tragédiu zachytiť na amatérskych snímkach, ktoré uverejnila svetová tlač.