Ten trapér Beasley je výborný chlapík!” prehlásil s nadšením Jerry Nelson, pričom si napĺňal svoje vrecko tabakom.
„Určite, drahý” odpovedal mu jasný hlas, „a teraz poď, prosím obedovať!”
Mária, Jerryho pekná mladá žena, vyšla a do jedného z rybárskych košíkov vložila balíček s jedlom.
Sklonila   sa,   pobozkala manžela za vlasy a jedným okom mrkla na miesto, kde sa vo vlnách plieskajúcich na breh kolísalo priviazané kanoe z cédrového dreva. „Kam dneš ideš, Jerry?” „Do zálivu na severnom brehu Arrov Lake. Beasley ma tam včera zobral z protekcie so sebou.

On to miesto objavil — je vraj na rybačku   najlepšie   v   celej Britskej Kolumbii. A ja som jediný ďalší človek, ktorý o tom vie. Výborný chlapík je ten Beasley!” „Ide Beasley s tebou?” „Nie.   Hovoril,   že   dnes nemá čas.” „Je to veľmi ďaleko?” „Prídem tam asi o tri hodiny,” povedal Jerry. „Budem doma pred západom slnka.”
Rýchlo dodal: „Neprekáža ti to?”
Mária sa rozosmiala. „Pravdaže nie! Pre teba je to užitočné. Uzdravil si sa — a to je predsa najdôležitejšie!”
Vstal a rozlúčil sa bozkom. „Nebude ti smutno?”
„Mám dosť roboty. A okrem toho sa môžem pozerať na televíziu. Len choď, môj drahý — a úspešný lov!”
Ešte mu pomohla naložiť rybárske náradie a sledova-
la ho, ako vesluje až kým nezmizol z dohľadu za zalesnenou zá točinou.
Varovná správa prišla o dve hodiny. Rozhlasový prijímač, z ktorého sa dovtedy ozývali tanečné melódie, sa zrazu odmlčal. V zrube zaznel zvučný hlas!
„Policajné hlásenie. Tex Fallon, ktorého hľadajú pre vraždu, a lúpež, pravdepodobne smeruje do oblasti v okolí Arrov Lakes v Britskej Kolumbii. Lovcov a ostatných obyvateľov okolitých okresov varujeme, aby si dávali pred ním pozor.

Pravdepodobne má nedostatok jedla. Môže prepadnúť príbytky. Je ozbrojený. Policajné hliadky sa rýchlo presúvajú do ohrozených oblastí.”
Mária, ktorá práve upratovala v spálni, strpia, keď to počula. Vrah na slobode! Keby sa tak Jerry s ním stretol!
Mechanicky udrela do podušky, keď z prijímača znovu zaznela hudba.
O niekoľko minút odišla so spálne a vstúpila do obývacej izby, ale v tej chvíli jej zastal dych.
Och!

Zlý muž

Vo dverách sa objavil tieň muža.
Dívala sa naň ako vyjavená. Mal na sebe mestské oblečenie, ale roztrhané a Špinavé, topánky zablatené a jeden podpätok mu chýbal.
Ale poznala ho podľa tváre. Bola krutá, vyziab-nutá, vráskavá, s čiernym strniskom fúzov; v zapadnutých očiach horel pálčivý vlčí pohľad. Ten muž bol Tex Fallon…
Videla, ako nervózne zvie-
ra ruky a zasa ich roztvára, keď jeho koristnícky pohľad blúdil po miestnosti a zastal na stole, kde ležali zvyšky od raňajok.
Zavrčal, ako keď zakráka havran. „Chcem jesť!”
Srdce jej šialeno búŠílo, ale vzchopila sa. „S-sadnite si a jedzte. Uvarím vám trochu kávy.”
Dvoma rýchlymi krokmi bol pri stole, chytil chlieb a studenú slaninu a trhal, žul a hltal ako hladné zviera. Jedol, hádzal očami sem i tam rozmýšľal, kto je v dome a pozoroval ženu pri sporáku.
Hovorila s ním cez plece.
„Myslím, že ste zablúdili! To je zvláštne, že ľudia, ktorí v okolí zablúdia, vždy nájdu cestu k nám! Nie ste prvý! Opekám vám čerstvého pstruha — a káva je už skoro hotová!”
Keď sa konečne obrátila, sadol si a sedel na stoličke smerom ku dverám. Spozorovala, ako sa mu vydú-va kabát pod ľavým ramenom. Zrejme bol ozbrojený.
Naliala mu šálku kávy. Vypil ju naraz. Naliala mu znovu. „Prepána, vy ste ale smädný!”
Keď dojedol, prišla si po tanier a až teraz si všimla, že na spánku má otvorenú ranu.
„Veď ste poranený! Obviažem vám to!”
Priniesla čisté plátno a teplú vodu.
„Nič mi nie je!” nevrlo odvrkol.
„Ale nie! Mohli by ste dostať otravu krvi. Pokojne seďte…”
Nehýbal sa, keď mu vymývala ranu a prikladala na ňu hojivú masť.
„Ste tu sama?” zamrmlal.
„Manžel šiel chytať ryby do jazera. Vráti sa každú chvíľu. Chceli by ste — chceli by ste tu chvíľu zostať a stretnúť sa s ním? Nemávame často hostí — chcem povedať, že vždy radi uvítame návštevu!” Na stole ležal nôž. Keby ju tak prepadol…
Rýchlym mačacím pohybom vyskočil na nohy. Mr-zuto povedal:
„Musím sa ponáhľaf.”
Ona namietla: „Ale nemôžete íst bez jedla. Počkajte, dám vám do balíčka niečo na obed.”
Za okamih mal jedlo vo vrecku.
Zmeral si ju pohľadom. Potom bez slova rýchlo odišiel z domu. Ona podišla k dverám a zazrela ho, ako sa stráca medzi stromami…
Tex Fallon neodišiel ďaleko; skrčil sa v blízkom poraste; jeho sluch vycvičený po niekoľkých dňoch prenasledovania, zaregistroval slabé šplechnutie vesla. Čakal kanoe — to bolo to, čo práve potreboval.
Nakoniec sa prikradol ku skupinke stromov.

Tam bolo kanoe, vytiahnuté na breh. Vysoký muž vystúpil po schodoch na verandu a vošiel do zrubu.
Fallon zíval. Myslel na tú ženu. Neschádzala mu z mysle od tej chvíle, čo ju zočil. Bola pekná. A mladá. Mal rád mladé a pekné ženy! Mala hladké mäkké ruky …
Zrazu sa rozbehol od skupinky stromov, zohol za dom, vyliezol na otvorené okno spálne a ticho preskočil rímsu. Z vedľajšej miestnosti bolo počuť hovor…
Kanoe letelo ako šíp po jazere, poháňané energetickými zábermi troch párov vesiel. Jerry Nelson znovu a znovu opakoval: „Daj boh, aby sme prišli včas!”
O chvíľu zavolal na svojho spoločníka: „Určite si ho videl?”
Jeden z príslušníkov jazdeckej polície v kanoe odpovedal: „Ďalekohľadom. Som presvedčený o tom, že je to Fallon. Schoval sa za ten zrub.”
Kanoe zaškrípalo na Štrkovitom brehu.

V okamihu boli všetci traja vonku a utekali k domu a potom rýchlo po schodoch.
Mária ležala v kúte, mala roztrhané šaty a bolo vidno zmliaždené nahé rameno.
Uprostred na dlážke ležal Tex Fallon v kaluži krvi. Rukoväť noža mu trčala z boku. Bol mŕtvy. Cez jeho hruď ležalo telo iného mŕtveho muža, ktorého hrdlo zvierali Fallonove škrtiace ruky. Vedľa neho ležala aická pištoľa.
„To je teda koniec” povedal policajt a zavolal svojho kolegu.
Jerry kľačal, držiac Máriu v náručí a zohrieval jej studené ruky. „Drahá.”
„Len omdlela,” povedal jeden z policajtov. „Zohnite jej hlavu. Pustite.”
Mária otvorila oči. Pery sa jej odchýlili. „Jerry, vďaka bohu, že si prišiel!” Pomohol jej vstať.
Kto je ten druhý chlap?” spýtal sa jeden z policajtov.
„Beasley.” Jerry nebol schopný súvislej reči.
„Môžete nám povedať, čo sa stalo, pani Nelsonová?” spýtal sa druhý policajt.
„To predsa jasne vidíme,” namrzene   povedal   Jerry.
„Ten chlap sem prišiel, napadol moju manželku a ten druhý muž prišiel o život, keď sa ju usiloval zachrániť. Tak to predsa bolo, mám pravdu, drahá?”
Mária prikývla.
„Áno” povedala polohlasne. „Už je všetko v poriadku. To bol len šok. Zranila som si rameno.”
Pokračovala: „Stalo sa to presne tak, ako hovorí môj manžel. Jeden muž sem prišiel. Posudzovala som ho nesprávne. Myslela som si, že mi neublíži. „Ale —” striasla sa pri tej spomienke — „našťastie tu bol ten druhý, aby zasiahol. Ešte spolu zápasili, keď som omdlela. Obaja sú mŕtvi?”
„Áno.”
Povedala: „Jeden zlý chlap, ktorý vedel, čo chce, a neštítil sa ničoho, aby dosiahol svoje. A jeden dobrý chlap — ďakoval mi, keď zápasil s tým druhým.”
„Ďakoval ti?” povedal Jerry. „A za čo?”
„Len za niečo, čo som preň urobila” odpovedala, a pokojne prešla okolo nich, zohla sa a pobozkala mŕtvu tvár — Texa Fallona.