Chov vyšších živočíchov v podmienkach zoologických záhrad má svoje problémy, ktoré indiferentnému publiku môžu unikať, ale nemôžu byť ľahostajné tým, ktorí do sveta zvierat nazreli hlbšie a vnímajú ho ako organickú súčasť života na tejto Zemi, ako svojrázny, nenahraditeľný a nesmierne zaujímavý prejav existencie.

Zoologické záhrady na jednej strane pomáhajú poznávať svet zvierat, pestujú povedomie spolupatričnosti všetkého života, ale na druhej strane redukujú a ochudobňujú životné prejavy zvierat niekedy oveľa viac, než je to nevyhnutné. Vyvážiť pomer medzi touto nevyhnutnosťou a na druhej strane medzi rešpektom k prirodzeným potrebám zvierat je trvalým problémom pri chove zvierat v zajatí.

Uveďme závažný názor biológa: „Vyšším živočíchom nemôžu život na slobode nahradiť ani najlepšie zoologické záhrady. Na rozdiel od ľudí, ktorí pre dobrý život potrebujú pocit slobody, neobmedzenosti ducha a priestoru pre konanie, zvieratám chýba najmä boj, a to ešte viac než neobmedzené planiny a nepreniknuteľné húštiny.

V prírode je pre jie život neustálym bojom o existenciu, má zmysel aj cieľ, kým život vo väzení s materiálne zabezpečeným živobytím stráca pre ne obsah.”Fakt, že primárnou potrebou vyšších zvierat je boj, zápas s príslušníkmi vlastného druhu aj s ostatnými zvieratami však nemožno v podmienkach zajatia „rešpektovať”. Z tohto poznatku však treba vyvodiť aspoň to, že akýmsi náhradným riešením musí byť povinnosť poskytnúť zajatým zvieratám možnosť nejakej činnosti, pri ktorej by si zvieratá vybili svoju energiu a aspoň sčasti mohli uplatniť svoje prirodzené schopnosti a vrodené možnosti.

Zvieratá v zajatí

To však prináša množstvo problémov. Vybaviť výbehy rozličnými podnetnými predmetmi, s ktorými by sa zvieratá mohli zabaviť a na ktorých by si mohli vybiť svoju energiu — to vyžaduje dôvtip, úsilie a čas. Jednoduchšie je dbať na prísne hygienické hľadiská. Lenže v hygienicky zariadených výbehoch sa zvieratá umárajú nudou a nečinnosťou. Preto je nevy hnutné medzi oboma hľadiskami nájsť prijateľný kompromis. Ak vychádzame z toho, že prírodu v podmienkach ZOO nemožno nahradiť, treba sa aspoň usilovať o to, aby zvieratá tú mali aspoň minimálne podnety k činnosti, aby sa im aspoň občas poskytla možnosť istého vzruchu.

Ak túto možnosť zvieratá vôbec nemajú, stávajú sa tupo konzervatívne, nedokážu sa vyrovnať ani s najmenšími zmenami. Ich schopnosti sa degenerujú a pohľad na úplne stereotypné správanie sa zvieraťa je skľu-čujúci.V nepriaznivých podmienkach sa zvieratá začnú veľmi rýchlo stereotypne správať. Keď ich neskôr aj premiestia do priaznivejších podmienok, nedokážu už potom tieto výhody nijako využiť. Tento fakt je overený mnohými skúsenosťami.Napríklad medvedica biela, ktorú z menšieho výbehu premiestili do veľkého členitého výbehu s bazénom, sa nijako v týchto nových podmienkach nepookriala. Do bazénu sa neodvážila vstúpiť a väčšinu času trávila prešľapovaním na malej ploche.

Prešľapovaním na drsnom betóne si rozodierala brušká láb až do krvi, ale svoje správanie nezmenila.Podobnému stereotypu podľahla aj indická slonica, ktorú už ako mláďa priväzovali reťazou za prednú nohu. Po rokoch, keď zmenila prostredie a stala sa útočnou, nik si ju už nedovolil priviazať Hoci mala už dostatočne veľký priestor, návyku prešľapovať na mieste sa už nezbavila. Pár hrochov, ktoré vyrástli v nevyhovujúcej ubikácii, bolo veľmi ťažko premiestiť do novovybudovaného výbehu.Trvalo viac než 24 hodín, kým hrochy konečne prešli do oveľa vhodnejšieho výbehu.Africký slon, ktorého dopravovali v debne do vyhovujúceho výbehu, zmenu k lepšiemu nijako neuvítal. Z debny odmietal vystúpiť celé dva dni, aj keď ho rozličným spôsobom vábili, takže nakoniec ho do voľného výbehu vytlačili násilne

.Zvieratá otupené chovom v nevyhovujúcich podmienkach už nedokážu napr. postrehnúť možnosť úniku. Stalo sa, že na vlčom výbehu zostali otvorené dvierka, ale vlk si to ani nevšimol a behal po svojej ustálenej trase pozdfž jednej steny.Je pochopiteľné, že zoologické záhrady už len z bezpečnostných dôvodov nemôžu poskytnúť zvieratám príliš veľa možností. Ale to ich nezbavuje povinnosti zabezpečiť zajatým zvieratám aspoň minimum činnosti a zábavy. Bezpečnostné a hygienické hľadiská by nemali byť jedinými faktormi, o ktoré by sa mali zoologické záhrady starať. Treba vedieť aj vyjsť v ústrety zvieratám, často vzácnym a drahým, ktoré určite stoja za to, aby sa chovatelia starali o ne aj po tejto stránke.