Keďže existencia človeka závisela od zvierat, vždy boli popredným objektom zobrazovaným v umení. Praveký človek bol v podstate poľovník, a nie ochranca zveri. Ale to neznamená, že k zvieratám — hoci ich prenasledoval a zabíjal — nemal úctu alebo obdiv. A ten vyjadroval práve jaskynnými kresbami, ktoré patria medzi najstaršie umelecké pamiatky ľudstva. Vzťah človek a zviera sa však dnes dostáva do nebývalých polôh.
Dnes je už svetovým problémom uchovať ohrozené druhy zvierat. Správny prístup k tomuto problému závisí od jasného vedeckého pochopenia všetkých aspektov prírodného sveta, od ich vzájomnej závislosti. Azda nikde inde nevidno tak výstižne meniace sa názory človeka na zvieratá ako na jaskynných nástenných kresbách a vyrezávaných soškách zvierat, ktoré sa vytvárali už od najstaršej doby kamennej.
Štúdie systému, v akom sú obrázky zvierat na stenách jaskýň usporiadané, objasnili, že človek sa zaujímal nielen o jednoduché zobrazenie zvierat, ktoré videl okolo seba. Išlo mu o viac. Zvieratá sa objavujú v postupnej hierarchii. Kôň, zubor alebo divý býk majú v jaskyniach ústrednú pozíciu, jeleň, kozorožec a mamut obsadzujú priestory hneď za nimi. Nosorožec, lev a medveď sa nachádzajú len v najhlbších častiach jaskýň.Poľovníctvo ako spôsob života a ako druh zábavy s nástupom poľnohospodárstva nevymrelo. Dokonca ešte dnes Eskimáci, austrálski praobyvatelia a Krováci žijú z poľovníctva, čo sa odráža aj v ich umení. Ale na poľovníctvo ako na objekt umenia majú iný, celkom odlišný pohľad.
Večné zviera
V osídlených spoločnostiach, najmä v tých, kde bola vyspelá stará civilizácia, ako v Egypte, Mezopotámii, Indii a.Číne, bol lov dôležitým codnetom vystavovať na obdiv moc, silu a bohatstvo.Plastiky a maľby, zobrazujúce takéto poľovačky, majú taký istý účel. Poľovníkov znázorňovali len zriedka. Asýrske skulptúry napríklad ukazujú kráľov, ako súperia s levmi. Tým istým spôsobom alebo podobne neskoršie v Európe a v Ázii, poľovnícke scény oslavovali kráľa či princa, porovnávajúc jeho silu so silou rýchleho a silného zvieraťa. Na miniatúre zo severnej Indie v 17. storočí je vládca Akbar znázornený ako jazdec na koni, ktorý so psami prenasleduje bežiacu antilopu.
Akbar bol uznávaným vládcom, predstaviteľom silného rodu a táto miniatúra mala dodať lesk a slávu jeho pamiatke. Iná indická miniatúra ilustruje zasa postoj človeka k zdomácneným zvieratám, ktoré sa mohli študovať dôvernejšie, zblízka. Tak, ako sa dá sledovať téma poľovačky v umení mnohých kontinentov a období, tak sa vo všetkých obdobiach nachádzajú kresby zdomácnených zvierat.Osobitné miesto v živote človeka mali vždy kone. Veľkú pozornosť venoval ich drezúre a chovu. Človek precestoval obrovské vzdialenosti, aby získal nové a lepšie plemená. Od plastík z paleolitického obdobia a možno povedať až dodnes sú kone jedným z najpopulárnejších objektov v umení.
Niektoré z najkrajších štúdií pochádzajú zo sveta klasiky. Na mramorovom reliéfe Parthenonu stlačené jazdecké rady zobrazujú kone vytvorené s veľkou starostlivosťou a so všetkými anatomickými detailmi. Etruska plastika z bronzu, zobrazujúca pár koni, vynikajúco vystihuje rýchlosť a eleganciu, ktoré ľudstvo pri týchto zvieratách vždy obdivovalo. Každý kôň má iba jeden pár nôh na zemi a je ovládaný lukostrelcom, naťahujúcim luk. Línia zvierat, zručné modelovanie, krása pohybu a svalov sú jedinečné.Spomínané príklady sú dôkazom, že zvieratá tvorili súčasť každodenného života človeka. Ale možno ešte dôležitejšie sú tie ukážky, ktoré ilustrujú zvieratá ako symbol prirodzeného, duchovného a spoločenského sveta človeka. Napríklad v Afrike zobrazovaním zvierat predstavujú rozličné vzťahy v existencii človeka. Na bronzovej plakete, ktorú odliali v Benine, poddajné, zraniteľné zvieratá symbolizujú časť vesmíru, ktorý človek kontroluje.
Dva leopardy, ktoré drží kráľ z Beninu, zobrazené na tej istej slávnej plakete, predstavujú dravú silu zákonnej autority kráľa.Zvieratá hrali v niektorých častiach sveta dôležitú úlohu v náboženskom živote. Starý Egypt, India alebo kresťanský západ oplývajú zvieracou symbolikou.Téma zobrazovania vzopnutého leva prišla do stredovekej Európy s dekoratívnym umením germánskych kmeňov. Umenie Byzancie zachovalo mnoho klasických motívov zvierat. Lev sa používalako heraldický znak pôvodne už v Mezopotámii a táto forma je známa ešte dodnes.Keď odbočíme od rozličných foriem symbolizmu, znakov a emblémov k objaveniu sa zvierat v rozprávkach, nachádzame tu ľahšie a humornejšie ponímanie.
Rozprávok a povestí, ktoré sa týkajú skutočných alebo imaginárnych zvierat, je veľa. Grécky mýtus oplýva čudnými tvormi a biblické rozprávky často opisujú skutočné zvieratá.V literatúre boli vždy dôležité satiry, ako Ezopove bájky, v ktorých zvieratá vystupovali v úlohách ľudí so všetkými ich slabosťami. Podobne boli populárne bájky v rozličných častiach sveta, najmä v Perzii, kde v dlhých a komplikovaných rozprávkach o politike a mravnosti vystupovali vtáky a iné zvieratá. Vzácnu ukážku zobrazenia zvierat ako satiru na ľudí možno vidieť aj na starobylom egyptskom papyruse, v ktorom lev hrá šach proti jeleňovi. V takýchto ilustráciách k rozprávkam, ako aj v spomínaných témach bola dôležitá metaforická úloha zvierat.Zobrazené zvieratá sa pužívali ako dekorácia vo všetkých časoch a v pestrej rozmanitosti foriem a spôsobov.
V každej kultúre sú nádoby, džbány i fľaše v tvare zvierat. Ešte fascinu-júcejšie sú spôsoby, v ktorých postavy zvierat sú prepracované na povrchovú dekoráciu. Tkanie už dávno patrilo medzi obľúbené formy. Známe sú pretkávania zvláštnych, neobyčajných zvierat na kobercoch, ako aj ich zobrazenia na kovových predmetoch.Záujem o zvieratá pre ne samé a s nimi spojené prebádanie prírody je veľmi široké a dosť nezvyklé. Je pravda, že v mnohých dávnych spoločenstvách boli zvieratá pri určitých príležitostiach presne a verne zobrazené. Najmä starí Gréci mali vážny záujem o verné zobrazenie zvierat a ich vývoja, v anatomickej presnosti. Tento postoj a zručnosť pretrvali počas rímskeho a helenistického obdobia. V ranom stredoveku však záujem o anatómiu a vystihnutie proporcií zvierat, ako aj kresba v skratke, začali ustupovať do pozadia.V neskoršom stredoveku však postupne staršie postoje nahradil vedeckejší prístup. So zvyšujúcim sa záujmom o zvieratá sa kreslili a zaznamenávali zvláštne druhy. Medzi nimi boli aj exotické zvieratá, najmä slony. Zaujímavá je napríklad skutočnosť, že Dúrer nakreslil svojho slávneho nosorožca len podľa opisu, hoci nikdy toto zviera nevidel. Renesancia v Európe priniesla záujem o presné zobrazovanie zvierat a primerané umelecké techniky potrebné na zvládnutie tohto cieľa.V Číne a Japonsku dlho prekvitala tradícia maľovania zvierat nezávisle od Európy. Nebola to tradícia, v ktorej sa cenila presnosť.
Niekedy sa zvieratá odpozorovali presne, inokedy nie. Základné črty vtáka alebo zvieraťa sa často kombinovali s inými zvieratami. Najdôležitejšie na týchto maľbách, ako aj na všetkých z Ďalekého východu je to, že boli kaligrafické.
Dnes je na programe dňa objektívny a vedecký záujem o zvieratá a úsilie o ich uchovanie a ochranu. Zohrá aj umenie v tomto smere svoju úlohu?