Bosý muž sa plavil na kanoe. Okolo pása ma i obkrútený povraz a nohavice na kolenách roztrhané, akoby si ich bol naspodku nožom odrezal. Z povrazu sa dvíhal dohora nahý a mohutný trup, skláňal- sa raz na jednu, raz na druhú stranu podľa toho, kde a ako hlboko zabral veslom, ktoré zvieral v špinavých rukách.
Plavil sa po lagúne Ariguanabo a augustové slnko v ten rok ako nikdy sililo vrchovČeky šašiny do rastu. Nuž a chlapci z okolia lagúny už dávno predtým usúdili:
„Koncom jari celé Ariguanabo bude ako pastvina.

Ešte aj kôň sa pomýli a bude chcieť spásť trávu na vode, ale musí si zaplávať.” Continue reading →