Barany, bolo ich zo päťdesiat, ktoré sme si v tú jeseň v štyridsiatom štvrtom roku „požičali” od Hudeca z Kamenca, sa pomíňali skôr, ako sme predpokladali. Najprv sme zjedli jarky, potom išli na guláš aj staré ovce a nakoniec zostali barany. Aj dve hovädá, ktoré sme si „odviezli” z majera grófa Tarnovského, sa minuli tak rýchle, akoby to boli iba dáke teliatka a nie dva zdatné voly.
Mužstvo začal trápiť hlad. Keď si hladný i zima je akosi dotieravejšia. Pohyb, ba aj myslenie je chabejŠie.
Z myšlienok, ako asi bude vyzerať naša budúcnosť, ma prebral hlas kapitána Agladzeho. Continue reading →