Hypotéza o existencii dávnych prakontinentov Gondwany na juhu zemegule a Laurázie na severe má dlhú históriu. Diskusia okolo nich sa teraz znovu rozprúdila a dostala nový smer. Zásadný význam má pritom otázka konkrétnych geografických zmien v dejinách Zeme.
Napríklad nie je isté, kedy sa začal rozpad predpokladaných superkonti-nentov a či ho spôsobil pokles medzioblastí alebo zosuv pôdy. Ďalej nie je jasné, akú polohu asi mala pevnina pred vytvorením Gondwany a Laurázie a či tieto veľké kontinenty boli vždy spojené, prípadne, ako toto spojenie v rozličných dobách vyzeralo.
Lystrosaurus
Ak chceme zodpovedať na tieto otázky, musíme vychádzať z paleontologických indícií — predovšetkým z údajov o suchozemských organizmoch, lebo väčšina z nich sa môže rozširovať len na pevnine. Ak sa teda na viacerých z dnešných kontinentov nájdu zvyšky tých istých fosílnych foriem, možno predpokladať, že tieto svetadiely v minulosti súviseli, alebo ich aspoň spájali nejaké „mosty”. Pre takéto bádanie sú, samozrejme, najdôležitejšie suchozemské stavovce, lebo (na rozdiel od hmyzu a semien rastlín, prípadne výtrusov, ktoré sa vzdušnými prúdmi môžu šíriť na veľké vzdialenosti) sotva majú iné možnosti pre svoje rozšírenie než zem. Preto je zaujímavé, do akej miery naše znalosti o najstarších stavovcoch súhlasia s hypotézou o existencii južného (Gondwana) a severného (Laurázia) prakontinentu.
Je isté, že problém spočíva v dôkaze, či sa vyhynuté stavovce dnešného severného (laurázijského) a južného (gondwanského) kontinentu nejako zhodujú, a ak áno, v ktorých geologických dobách ich môžeme sledovať. Väčšina bádateľov, ktorí domnienku o dvoch prakontinentoch prijímajú, sa viac-menej zhoduje v tom, že rozpad Gondwany sa v podstate skončil v mladšej dobe kriedovej. Začiatok tohto procesu sa predpokladá v triase alebo jure. Oveľa viac problémov je v súvislosti s dobou vzniku týchto prakontinentov a najmä s otázkou, či vznikli z jednotného kontinentu (pangea).Koncom šesťdesiatych rokov našli americkí vedci v Antarktíde zvyšky mlokov a plazov z raného obdobia triasu, ktoré boli známe už z južnej Afriky.To nepochybne ukazovalo na tesné spojenie medzi najmenej dvoma zlomkami Gondwany v ranom mezozoiku.
Medzi antarktickými fosí-liami najskôr vzbudzoval veľký záujem lystrosaurus (plaz podobný cicavcom zo skupiny dicynodontov), pretože bol známy nielen z juhoafrického triasu, ale aj z rovnako starých vrstiev vo východnej Indii a v západnej Číne. (India patrila do Gondwany, ale západná Čína do Laurázie.) Treba si položiť otázku, či nálezy starých suchozemských stavovcov vôbec pripúšťajú možnosť pokladať Gondwanu a Lauráziu za samostatné a dostatočne od seba oddelené prapevniny. Túto otázku možno len ťažko zodpovedať. Sú doklady, ktoré takúto hypotézu potvrdzujú, ale nie sú také jednoznačné ako tie, ktoré podáva flóra alebo stopy zaľad-nenia Gondwany.
Kostra kannemeyeie,triasového dicynodonta,ktorý dosahoval veľkosť býka.
Vývoj prastavovcov bol pomerne rýchly. Aby sme si mohli urobiť správnu predstavu o podobnosti foriem na rozličných kontinentoch, bolo by potrebné poznať etapy evolučných zmien aspoň v rozsahu jedného geologického stupňa. Z Gondwany a Laurázie je však známych len niekoľko roztrúsených článkov vývojového reťazca. Situáciu ešte komplikuje skutočnosť, že fosilizačné podmienky boli rozličné, takže niekedy vzniká dojem, že máme do činenia s rôznymi faunami, hoci ide o tú istú. Tieto rozdiely sťažujú porovnanie rozličných gondwanských komplexov medzi sebou, ako aj porovnanie s laurázijskými faunami.
Štvornohé stavovce sa objavujú v devóne. Začiatkom karbónu sa rýchlo rozširovali. Fosílie štvornožcov z karbó-nu sa dosiaľ našli len v Severnej Amerike a Európe. Ich blízka príbuznosť sa potvrdila, aj keď doteraz ešte nie sú dostatočne prebádané. Treba však brať do úvahy, že miesta nálezov v Severnej Amerike a v Európe boli v rovníkovom pásme, kým v Gondwane sa asi v tej dobe začínalo veľké zaľadnenie. Preto možno ťažko predpokladať, že by sa na južných pevninách mohla nájsť analogická fauna.
Približne to isté sa vzťahuje na mladší karbón a starší perm. Zo 40 severoamerických a 15 európskych čeľadí z týchto vrstiev sa 10 našlo v oboch častiach sveta. O stavovcoch z južných pevnín nie je mnoho známe. Najdôležitejšou skutočnosťou je existencia jedinečného plaza v južnej Afrike a Brazílii, mezisaura, ktorý v Laurázii nemal príbuzných. Pravdepodobne žil v lagúnach a zátokach, ale dokázal sa pohybovať aj na súši. Ale je skoro vylúčené, že by bol mohol prekonať oceány. Tieto nálezy naznačujú, že Gondwana bola jednotná.Najranejšia triasová fauna (lystrosaury) sa v hraniciach Gondwany najúplnejšie udržala v južnej Afrike, kde zahrnuje asi 20 rodov plazov a obojživelníkov. V Antarktíde medzi ne patrí šesť alebo sedem rodov, z ktorých päť je aj na juhoafrickom zozname.
Do indickej fauny tohto obdobia patrí sedem až osem rodov, z toho dva juhoafrické a jeden európsky, kým ostatné sú buď obmedzené na pomerne malé priestory, alebo sú dosiaľ veľmi málo známe. Podľa nálezov sa lystrosausus vyskytoval na všetkých troch kontinentoch.V ostatných častiach Gondwany sú nálezy skromnejšie. V Austrálii sú známe labyrintodonty z piatich čeľadí, z ktorých dve žili aj v južnej Afrike, kým ďalšie tri sa vyskytovali na oboch pologuliach.Medzi plazmi sú zástupcovia len dvoch kozmopolitných čeľadí, pričom lystrosaury chýbajú. Rody, ktoré sa našli aj na iných kontinentoch, nie sú dosiaľ s určitosťou určené. V Južnej Amerike sa dosiaľ vôbec nenašla analógia lystrosaura.
Rozpad jednotlivej prapevniny a:panagea na konci permu b:začiatok vytvárania pevnín na konci triasu c:rozdelenie pevnín v jure d:koniec obdobia kriedy
Suchozemská fauna severnej pologule v tomto geologickom období je známa najmä z nálezov vo východnej a strednej Európe.Na rozdiel od južnej Afriky tu dominujú labyrintodonty, ale skoro všetky patria do tej istej čeľade ako juhoafrické alebo dokonca sa vyskytujú aj totožné rody.Pseudosuchy sú zastúpené juhoafrickým rodom eryt-rosuchus, čo potvrdzuje zvýšenú migráciu fauny medzi severnou a južnou pevninou koncom triasu. Z iných častí Laurázie zatiaľ nie sú spoľahlivé údaje o stavovcoch z tohto obdobia. Možno medzi ne zaradiť niektoré novšie nálezy v Cíne.Gondwanské stavovce tohto obdobia sú známe najmä z východnej Afriky a Južnej Ameriky. Navzájom sa veľmi podobajú. Obojživelníkov je len veľmi málo; značne zastúpené sú kannemeyeriidy a pseudosuchy. Najcharakteristickejší je výskyt dvoch skupín bylinožravých plazov, gomp-hodontov a rhynchosaurov. Rhynchosaury boli jašterovité zvieratá, ktoré dosahovali až veľkosť ovce a ich čeľusť tvoril ostro zahnutý zobec. Sú to príbuzní jašterice, ktorá dodnes žije na Novom Zélande (Sphenodon punctatus).
Rody, ktoré by boli spoločné obom pevninám, sa dosiaľ nezistili; skoro všetky gomphodonty však patria do tej istej čeľade. Len ťažko možno povedať, či toto môže byť dôkazom toho, že južná Afrika a Južná Amerika boli v strednom triase spojené. Naše znalosti o rovnako starých, typicky kontinentálnych stavovcoch severných pevnín sú veľmi skromné.Z Gondwany je opísaná ešte ďalšia fauna stredného triasu, totiž indická. Je blízka stredoeurópskej. Prevládajú tu labyrintodonty, kannemeyeriidy a pseudosuchy, kým gomphodonty sa vyskytujú len veľmi vzácne.
Jeden z druhov kannemeyeriíd vykopali aj vo východnej Afrike. Medzi labyrintodonty patria pravdepodobne plagiosaury, ktoré boli vtedy veľmi rozšírené v Európe, ale inde sa nenašli. Ako sa ukazuje, mala India — tak ako v staršom triase — zo všetkých častí Gondwany najtesnejšie vzťahy k Laurázii.Pozemské stavovce z mladšieho triasu sa okrem Antarktídy našli na všetkých kontinentoch a skoro všetky majú niektoré významné spoločné znaky.
Na oboch pologuliach sa postupne znižoval podiel plazov podobných cicavcom, objavili sa prvé ozajstné cicavce a veľmi sa rozvinuli archo-saury (pseudosuchy, dinosaury, krokodíly a i.). Osobitne boli rozšírené krokodílom podobne pseudosuchy s pancierom, ako aj primitívne dinosaury saurischia. Ale aj vtedy boli geografické rozdiely. V prvej polovici mladšieho triasu boli pre severnú pologuľu (Severná Amerika, Európa, severná Afrika a India) charakteristické niektoré labyrintodonty, a tometaposauridy a obojživelníky, krokodílom podobné archosaury, t. j. phytosaury.
Skutočnosť, že tieto zvieratá v južnej Gondwane chýbajú, asi ťažko možno vysvetliť rozdielnymi fosilizačnými podmienkami, lebo nálezy polovodných foriem tam nie sú nijako zriedkavé. Je možné, že určitú úlohu tu mali klimatické podmienky a krajinné bariéry; okrem toho prednedávnom sa na Mada-gaskare našli kostené kožné platničky phytosaurov.Súhrnne povediac, rozšírenie štvornožcov v staršom triase neposkytuje pádne argumenty pre to,že Laurázia bola oddelená od celého gondwanského superkontinentu — naopak.
Zreteľnejšie než v ostatných časových obdobiach vystupujú dôkazy pre spojenie Indie so severným prakonti-nentom. Túto skutočnosť možno — aj keď nie celkom — uviesť do súladu s mobilistickými konštrukciami, podľa ktorých oceán Tethys (oddeľujúci Lauráziu od Gondwany a v triase najširší medzi Indiou a vlastnou Áziou) bol v oblasti dnešného západného Stredozemného mora prerušený pevninou, ktorá oba prakontinenty spájala. Okľukou cez severnú Afriku sa mohli štvornožce staršieho triasu po tejto pevnine dostať do Indie.
Zdá sa, že nálezy v Maroku to potvrdzujú.Rozšírenie najstarších pevninových stavovcov jasne potvrdzuje výmenu fauny medzi Gondwanou a Lauráziou, a to prinajmenšom od stredného permu, pričom táto výmena sa v triase zintenzívnila. Údaje o fosílnych štvornožcoch samy osebe nestačia, aby s určitosťou odôvodnili jednotnosť a oddelenie Gondwany.
Ale napriek tomu niekoľkými dôležitými argumentmi hovoria v prospech tohto názoru: existencia viac alebo menej zhodujúcich sa rodov plazov v ranom perme a ranom triase a tesné vzťahy medzi štvornohou faunou stredného triasu v južnej Afrike a Južnej
amerike, rozšírenie prakticky jednotnej fauny raného triasu po južnej Afrike a Antarktíde, ako aj dôkaz o existencii niektorých juhoafrických obojživelných čeľadí v austrálskom staršom triase.
Za náznaky bývalej jednoty Laurázie možno pokladať značnú zhodnosť medzi karbónskou a staršou permskou faunou Severnej Ameriky a Európy aj existenciu niekoľkých charakteristických skupín vodných obojživelníkov a plazov na oboch týchto kontinentoch v období mladšieho triasu.
Tieto indície majú rozličnú hodnotu, ktorá sa nakoniec dokáže až s rastom našich znalostí o vývoji raného živočíšneho sveta v rozličných oblastiach pevniny.Najdôležitejšou etapou pre vysvetlenie otázok, ktoré sme tu nadhodili, je koniec paleozoika a rané mezozoikum, lebo od polovice mezozoika už Gondwana asi nebola jednotným kontinentom. Ak započítame do toho aj niektoré „laurázijské” črty indickej fauny, možno dokonca usudzovať, že proces rozpadu Gondwany už značne pokročil v období stredného triasu.