Prišla jar. Les ožíva. Z brlohov a hniezd sa hlásia k životu mláďatá. Zvieratá zvyčajne prichádzajú na svet v čase, keď im nehrozí nebezpečenstvo hladu a chladu.
Veľká väŠčina z nich, ako napríklad mačiatka, štence, mláďatá králikov a potkanov, ako aj väčšina šeliem (víčatá, levíčatá, medvie-ďatá, tigríčatá) sa narodia bezmocné. Nevedia chodiť, sú slepé a hluché. Musí prejsť určitý čas, rôzny podľa druhov zvierat, aby otvorili oči, vnímali zvuky, vedeli behať a samotné si dokázali nachádzať potravu.
Ďalšia skupina zvierat, ako sú zajačik, morské prasa, jahniatko, jelienča, žriebä, slonica, takmer hneď po narodení sa postaví na nohy a zakrátko môže nasledovať matku.
Od čoho závisí stupeň vývinu mláďat? Samozrejme, od podmienok, v ktorých zviera žije.

Aj zvieratá sú rodina

Najlepšie sa to dá demonštrovať na príklade takých príbuzných druhov, ako je králik a zajac.
Králik si stavia brloh, v ktorom matka privedie na svet mláďatá a kŕmi ich dovtedy, pokým; mláďatá sa neosamostatnia.
Zajace, na rozdiel od králikov si nestavajú brlohy, mláďatá prinášajú na svet akoby na pochode. Už prvý deň zajačiky behajú, prvý deň vysajú všetko materské mlieko a matku stretávajú len vtedy, keď sa k nim vracia.

Zvláštnosťou je to, že s vlastnou matkou sa ani nemusia stretnúť a pritom nezahynú. U samíc zajacov sa prebúdza materský pud až po 3-4 dňoch, pravdepodobne pod vplyvom nazhromaždeného mlieka a vtedy hľadajú svoje alebo cudzie mláďatá.
Opustené mláďatá však nie sú ohrozené. Chráni ich sivé sfarbenie srsti, a aj to, že v tom čase nezanechávajú žiadne pachové stopy. Až keď vyhladnú a začnú hľadať matku, zanechávajú pachové stopy, podľa ktorých ich nachádza nejaká samica a nakŕmi ich.
Prečo samica králika kŕmi mláďatá raz, dva razy denne a samica zajaca len raz za dva, tri dni? Spôsobuje to rozdielna skladba mlieka. Zajačie mlieko obsahuje dvadsaťtri percent tuku a králičie iba desať percent.

Už, o sedem až desať dní po narodení malé zajace sa začínajú živiť trávou, ale králičie mláďatá sa živia mliekom najmenej mesiac. Teda je to ekologický faktor, ktorý ovplyvňuje a reguluje rodenie vyvinutých alebo nezrelých mláďat živočíchov. Preto brezivosť samice zajaca trvá 50 až 54 dní a samica králika iba 30 dní.
U všetkých druhov zvierat zahynie veľa mláďat, zostávajú len životaschopné.

Nech sa nám to zdá akokoľvek kruté, „výber” robí predo-všetkých samotná matka. Z jedného vrhu prichádza na svet päť, šesť i viac mláďat, napríklad u psov a mačiek. Matka počas kŕmenia zistí, ktoré z jej mláďat je zdravé a silné a ktoré slabé. Slabé mláďatá zle cicajú a matka ich spravidla zahubí. A keď aj fyziologicky slabý jedinec zostane žiť, stane sa neskôr obeťou iných, silnejších zvierat. V prírode vládne nemilosrdný zákon výberu.
V prírode existujú aj iné mechanizmy, ktoré regulujú nielen početnosť druhu, ale aj jeho fyziologickú hodnotu.

Ak je, napríklad, v arktickej tundre relatívne málo vlkov a dosť potravy, samice prinášajú na svet — sedem, osem a niekedy až po dvanásť vfčat. V opačnom prípade, pri premnožení a nedostatku potravy sú to len dve, tri mláďatá. A stáva sa, že pri veľkom nedostatku potravy sa vlky nepária. Je to akási prekvapujúca schopnosť regulovať rozmnožovanie, ktorá umožňuje vychovať málo, ale fyzicky hodnotných mláďat.
Výchova potomstva je prejavom inštinktívneho správania sa matky. Je zaujímavé, že svojráznym podnetným signálom, ktorý prebúdza materský inštinkt u zvierat je produkcia mlieka. Ak sa z akýchkoľvek dôvodov po pôrode mlieko neobjaví, matka svoje mláďa zahubí. Stáva sa, že produkcia mlieka sa iba oneskorila. Potomstva však už niet, niet koho kŕmiť.
Niekoľko slov o mlieku. U živočíchov, tak ako aj u človeka, v prvých dňoch po pôrode sa vylučuje iba mledzivo. Obsahuje oveľa viac bielkovín, solí a vtamínov ako mlieko. Dokázaná je priama súvislosť rýchlosti rastu mláďat od množstva bielkovín v mlieku.
Vlky, psy, líšky, sobole a ďalšie druhy prestávajú kŕmiť mláďatá približne po jeden a pol mesiaci. Dravce z čeľade mačkovitých – leopard, gepard — po dvoch až troch mesiacoch a levy po ôsmich mesiacoch.
Mrož a slon kŕmia mláďatá do dvoch rokov. Mláďatá vysokohorských zvierat, ako aj tých, ktoré žijú za polárnym kruhom, rastú a vyvíjajú sa oveľa rýchlejšie ako potomstvo zvierat, ktoré žijú v priaznivejších podmienkach.
Na jeseň, v októbri až novembri, medvede sa utiahnu do brlohu. Samec sám a oplodnená samica niekedy s „pestúnom”, t. j. s mlá-ďaťom z predchádzajúceho vrhu. Medvedica pripravuje brloh veľmi starostlivo. Z machu, z vetvičiek smreku a jedle urobí pohodlné mäkké lôžko. V decembri alebo v januári vrhne dve a niekedy aj tri mláďatá — sú maličké ako detská rukavička  a  nevážia viac ako 500 gramov. Celú zimu samica nič nežerie a žije iba zo svojich zásob. Počas zimného obobia stráca veľa zo svojej váhy a keby rodila veľké mláďatá, nemohla by ich kŕmiť.

Medveď, na rozdiel od ježa, svišťa, sysľa ne-upadá do hlbokého zimného spánku, ale len drieme; teplota tela (36,5—37 stupňov Celzia) sa nemení. To má pre mláďatá veľký význam. Po vrhu samica leží na chrbte polozohnutá, mláďatá si drží na bruchu pri strukoch a prikrýva ich labami a dokonca aj hlavou. Tak ich chráni pred zimou. Po mesiaci medvieďatá začínajú vidieť a začínajú byť aktívnejšie. Keď majú jeden a pol až dva mesiace, matka ich začne prikrmovať a postupne privykať na potravu dospelých.
V apríli, keď už majú približne štyri mesiace a vážia šesť až sedem kilogramov, vychádzajú z brlohu. Až teraz sa začína ich skutočné učenie. Matka ich učí predovšetkým liezť na stromy, na najvyššie vetvy. Naučí ich zachraňovať sa nielen pred nepriateľom, ale niekedy aj pred vlastným otcom, ktorý nepozná otcovské city.
Samice učia svoje medvieďatá, ako si majú hľadať potravu v lete a v jeseni (vrátane živej koristi), ako majú rozoznávať nepriateľa a ako sa treba pred ním zachraňovať alebo ho napadnúť.
Uvedieme príklad mimoriadne tvrdej výchovy pri inom druhu zvierat, pri levovcovi medveďom. Pri týchto zvieratách existuje čosi také, ako sú jasle. O desať až dvadsaťčlenné skupiny mláďat sa starajú mladé samičky alebo mladé, pohlavne nezrelé samce. Majú úlohu pestúnok.

Nedávno vrhnuté mláďatá nielenže nevedia plávať, ale dokonca sa boja vody. Preto prvé, čo ich rodičia učia, je plávanie. Výučbu vedie otec. Chytí mláďa a hodí ho do vody, čím ďalej od brehu. Keď vypláva na povrch a trochu sa spamätá, usiluje sa čím skôr dostať na breh. Otec ho však znovu chytí za krk, ponorí do vody a drží ho pod ňou desať až pätnásť sekúnd. Mláďa zakaždým vyskakuje z vody lapajúc po vzduchu a doširoka otvárajúc ústa. Procedúra sa zakaždým opakuje niekoľko ráz, kým mláďa nie je úplne vysilené.
Keď potom mladé levovce medvedie vyplávajú na more, je to na dlhý čas. Na ostrov, kde uzreli svetlo sveta, sa vracajú až po dvoch rokoch. Prvé dva a niekedy aj tri roky života mladých levovcov patria hrám. Ale tieto hry, ako všetky hry zvierat, sú zároveň školou tvrdej výuky.
Slonie mláďa po príchode na svet vidí, chodí a živí sa materským mliekom. Samica má obyčajne jedno mláďa raz za štyri roky a za celý život priemerne štyroch potomkov. Váha „novorodenca” dosahuje sto kilogramov a výšku jeden meter. A keď má mladý slon tri roky, váži už celú tonu. Prvých šesť mesiacov slonie mláďa sa živí výlučne materským mliekom. Mlieko má vysokú výživnosť, obsahuje trikrát viac tuku a cukru ako kravské mlieko. Po polroku sa slonie mláďatá začínajú živiť popri materskom mlieku aj rastlinnou potravou.
Príchod mláďatá na svet je udalosťou pre celé slonie stádo, ktoré sa oň stará. Keď matka pri pôrode zahynie, sirotu si osvojí iná samica z toho istého stáda. A ak z akýchkoľvek príčin mláďa zahynie, matka veľa dni neopúšťa jeho telo a prenáša ho z miesta na miesto.

Opúšťa ho až vtedy, keď sa začína jeho rozklad.
Slony sa vyvíjajú veľmi pomaly. Štádiá ich vývoja sa zhodujú s vývojovými štádiami človeka. Samice pohlavne dozrievajú v štrnástich až šestnástich rokoch, samce až dvadsaťročné.
V prvých mesiacoch života matka nepúšťa mláďa od seba ani len na niekoľko metrov. Keď hrozí nebezpečenstvo, chobotom ho prenáša do bezpečia. Samice, obyčajne mierumilovné živočíchy, pri obrane mláďaťa sú veľmi agresívne. Ich správanie sa dokazuje, že sú veľmi nežnými a starostlivými matkami…