Zvieratá v Heraldike .Zástupcovia živočíšnej ríše (najmä stavovce)
sa veľmi často používajú ako symboly predovšetkým v mestskej, rodovej a štátnej heraldike.
Najrozličnejšie druhy cicavcov, vtákov a rýb, niekedy aj plazov, obojživelníkov a ďalších živočíchov symbolizujú buď niektoré ich typické vlastnosti (silu, statočnosť, odvahu, vernosť, ľstivosť), alebo ich hojný výskyt, niekedy pripomínajú historickú udalosť alebo povesť. Často bývajú zobrazené iba časti zvierat — hlava, laby, zuby, krídla, pazúry atď.
Z cicavcov je v heraldike najviac zastúpený lev. Do európskej heraldiky sa pravdepodobne dostal z východných krajín. Je symbolom sily, hrdinstva, udatnosti a pripomína aj slávne bojové činy.
Z tohto posledného dôvodu (statočnosť Čechov v bitke o Miláno roku 1158) sa lev dostal aj do znaku Českého štátu. Neskoršie, za Premysla Otakara I., sa z českého leva stáva trochu nadprirodzené zviera (vďaka svojim dvom chvostom) a v tejto podobe pretrval český znak až dodnes.
Českého leva má v znaku mnoho českých (ale aj moravských a slovenských) miest, najmä tých, ktoré boli kedysi kráľovské. Niekde je v nezmenenej podobe (Slaný, Turnov), inde bez koruny (Tachov), najčastejšie s ďalšími zmenami: iná farba, jeden chvost, prídavné znamenia (MI. Boleslav, Déčín, Prachatice, Karlove Vary, Veltrusy — obr. 1 — spolu s havranom).
Leva nájdeme aj v erboch mnohých českých a moravských šľachtických rodov (Markvarricovci, z ktorých najznámejší boli páni z Valdštejna, ďalej Hodickovci, páni z Riesenburka, Šlikovci atď.). Leva má v znaku asi tridsať štátov (v Európe napr. Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Luxembursko, Nórsko) a mestá s levom v znaku sa len v Európe rátajú na stá (Oslo — Nórsko, Sofia — Bulharsko, Vladimír — ZSSR, veľké
množstvo nemeckých miest
— v NDR napr. Drážďany, Lipsko, Bergen). Lev so sekerou bol takisto v znaku mäsiarskeho cechu.
V znakoch a erboch sa však objavujú aj ďalšie mačkovité i ostatné šelmy: tiger (v znaku Malajzie), leopard, symbolizujúci ľstivosť a vytrvalosť je v znaku Anglicka, rys (Kladno), mačka (Dolný Hrabovec — okr. Humenné, erb Clam-Gallasovcov). Pes je symbolom vernosti a priateľstva (páni z Vežník, z Pôttin-gu, Plzeň, Vetschau — NDR), vlk zasa koristi a noci (Rýmaíov
— okr. Bruntál, Kvítkov — okr. Č. Lipa, Šlechtovci zo Všehrd
— vlčie hrdlo, páni z Tetova a Kinštovci — vlčie zuby), líška šikovnosti a ľstivosti (Tvrdošín
Lesná zver je hojne zastúpená jeleňmi, smcami, danielmi aj ich miernejšími partnerkami (Jelenia Góra — Poľsko, Putten — Holandsko, Doksy — okr. Č. Lipa, Bad Doberan — NDR, obr. 4), kamzíkmi (Liptovské Revúce), zajacmi (Matysová — okr. Prešov, Libochovice — okr. Lito-méfice), diviakmi (Malacky, Zamberk, niekoľko vetiev starobylého rodu Buzicovcov — páni z Rožmitálu, Valdeka, Hazmbur-ka, Šelmberka).
Z cudzokrajných cicavcov nájdeme slona (symbolizuje silu a bystrosť) v štátnych znakoch Guiney a Pobrežia slonoviny alebo anglického mesta Coventry (obr. 5), lamu v štátnych znakoch Bolívie a Peru, antilopy sú v znaku Rodézie, ťavu má Plzeň a sovietsky Semipalatinsk (obr. 6), kengura je v znaku Austrálie, delfín nesie znak Baham, ale má ho aj francúzsky prístav Dun-kerque.
Rovnakú úlohu ako lev medzi cicavcami má orol v ríši vtákov.
V heraldike sa väčšinou kreslí s dvoma hlavami, kým orlica s jednou. Symbolizuje moc, silu, vznešenosť. Aj toto znamenie prechádza cez naše dejiny. Orlica (tzv. plamenná) bola pôvodným znakom PŤemyslovcov (dodnes je v znaku Roztok pri Prahe a Chrudimu). Orlicu majú v znaku aj naše historické krajiny Morava a Sliezsko. Až do konca prvej svetovej vojny nás sprevádzal dvojhlavý habsburský orol.
V znakoch našich miest a rodov sa okrem uvádzaných objavuje ešte orlica téšínska, žirotínska, koiovratská, svidnícka a ďalšie. Orol alebo orlica sú vo vyše trid–;itich štátnych znakoch.
Nezabudlo sa ani na domáce vtáky. Kohúta alebo sliepku nájdeme v znaku Rovníkovej Guiney, Harantovcov z Polžic alebo Frankfurtu n. Odrou (NDR), hus u pánov z I.udanie a Žaškova (okr. D. Rubín), kačicu má Zdislav (okr. Liberec), holuba alebo holubicu má v štátnom znaku Fidži, Zbraslav alebo
ELsenhuttendstadt (NDR). Zastúpené sú aj vtáky našich polí, lesov a vôd: vrana (Vranie
— okr. Žilina), havran (Lisabon
— Portugalsko), drozd čierny (Kosova Hora — okr. Pííbram), bocian (Čabalovce — okr. Humenné), straka (Elsterwerda
— NDR), bažant (Hrčel — okr.
Trebišov), žeriav (Crugliasco
— Taliansko, obr. 8), čajka (Kiihlungsbom – NDR), labuť (Chrást a va — okr. Liberec,
Schwann – NDR).
Exotické vtáctvo je zastúpené pávom (Dolný Pial — okr. Levice, Peťŕvaldskovci z Peťŕval-du), volavkou (Henningsdorf
— NDR), rajkou (Papua — Nová Guinea), (regatou (Šalamúnove ostrovy), kondorom (Ecuádor), papagájom (Guatemala, cech holičov), pštrosom (Mníchovice
— okr. Praha-východ, Strausberg
— NDR), pelikánom, ktorého väčšinou zobrazujú ako symbol obetavostí, kŕmiaci svoje mláďatá vlastným mäsom a krvou (Ln-čany n. Nisou, Lousiana — štát USA, Lučenec, Luckenwalde
— NDR, obr. 9).
Z ostatných zástupcov živočíšnej ríše sa najčastejšie objavujú
ryby (Volgograd – ZSSR, Oulu
— Fínsko, rod Hodéjovcovcov, Aš — okr. Cheb). Had je v znaku milánskych vojvodov Viscon-tiovcov, Mexika, Ratají n. Sáza-vou (okr. Kutná Hora). Krokodíla má v štátnom znaku Leso-tho, korytnačku Kajmanské ostrovy, žaba je v štátnom znaku Dominiky, ale aj v znaku Kné-ževsi (okr. Rakovník) a Žabo-krekov n. Nitrou. Kraba majú antilské ostrovy Turks a Caicos,
raka Coťtbus (NDR), Rakovník
(obr. 10), jaštericu zasa Banská Štiavnica.