Vzhľad slona, jeho sila a rev vzbudzujúci hrôzu upútali pozornosť veliteľov vojsk už v dávnoveku. Prvý raz sa slony objavili v staroindických a perzských armádach.

Použil ich aj Hannibal pri pochode na Rím (začal ho na jar r. 218 pred n. ľ); s ťažkosťami prekonal zasnežené Alpy, pričom stratil všetky slony okrem jedného, na ktorom sa sám niesol. Napriek tejto strate dosiahol vtedy nad Rimanmi víťazstvo.

Slony neboli jediné zvieratá v Hanniba-lovej armáde; pred iným útokom zasa vypustil na nepriateľa päťsto cvičených núbijských levov.Keď rímsky vojvodca Flavius obliehal jedno z gréckych miest, obliehaní zistili, že rímski vojaci vyhlbili podzemný tunel, ktorým chceli vniknúť do mesta.

Obrancovia však strop tunela prerazili a cez otvor hádzali doň zapálené perie, sypali žeravý piesok, liali horúcu smolu, vrhali osie hniezda, včelie úle. Nič! Keď však vpustili do otvoru dva krokodíly, zlyhali Rimanom nervy a v panike opustili podzemnú chodbu.
Včely ako zbraň sa použili viac ráz.

Keď anglický kráľ Richard I. obliehal Akkru, vrhol ponad pevnostné múry na obrancov niekoľko sto včelích úľov; obrancovia pred útokom rozzúrených včiel ušli a križiaci sa ľahko zmocnili mesta.Roku 1794 sa Francúzi chystali zaútočiť na Amsterdam. Holanďania otvorili splavy a zaplavili prístupové cesty. Francúzi chceli ustúpiť a Vtedy predviedli k veliteľovi miestneho poľovníka, ktorý tvrdil, že „domáci pavúk veští mráz”.

Skutočne, o niekoľko dní udreli tuhé mrazy a Francúzi sa po ľade dostali do mesta. Bolo to r. 1855, v období Krymskej vojny, keď tisícom ruských obrancov Sevastopoľa zachránili život — červy. Nepriateľ dostal z Francúzska zásielku sudov s olovenými guľami. Keď súdky otvorili, nastal úžas — skoro všetky gule boli poškodené a nepoužiteľné. V stenách súdkov objavili larvy modrej ostrochvostky, ktoré sa prehrýzli do súdkov a začali ničiť aj gule.

Zvieratá a vojny

V období druhej svetovej vojny americkí hydroakustici neraz pokladali klepkanie morských rakov za hluk japonských ponoriek, delfíny zasa za torpéda a veľryby za ponorky.

Už tri desaťročia sa americkí špecialisti pokúšajú využiť živočíchy na vojnové účely: delfíny ako torpéda, v tule-: ňoch chcú vypestovať podmienený reflex na hluk ponorkových hnacích skrutiek, ale zatiaľ nemajú úspech.

Ani s pokusy s morskými čajkami nie sú stopercentné; čajky začali kŕmiť z mostíkov vynárajúcich sa ponoriek. Čajky teraz síce vyhľadávajú a prenasledujú ponorky vo svojom rajóne, ale ako naučiť čajky, ktoré ponorky sú vlastné a ktoré nepriateľské?