V marci 1972 sa do indickej džungle vydala významná expedícia ochrancov prírody, zoológov a lovcov. Strategické ciele, taktické úlohy a trasy sa vypracovali s vojenskou presnosťou a dôkladnosťou. Výstroj výpravy zodpovedal najvyšším svetovým parametrom.

Mali v ňom všetko, od vreckových rádiových vysielačiek až po unikátne prístroje, ktoré na sledovanie tigrov špeciálne vynašiel indický odborník na ochranu prírody Čodhurím. Za sedem dní expedícia prečesala džungle v Uttarpradéši, Asáme a Biháre.

Tak sa začala operácia „Tiger”.
Pred sto rokmi mohol slávny Brehm celkom oprávnene tvrdiť, že územie, na ktorom žijú tigre, je obrovské: na západe sme ich videli v Zakaukazsku, na východe sa kúpali vo vlnách Tichého oceánu, na juhu až pri Bajkale. A kedysi… Zvyšky fosílnych tigrov sa dokonca našli aj na Novosibír-skych ostrovoch.Áno, možno povedať, že pred sto rokmi bol tiger vládcom obrovského územia Ázie.

Prakticky nemal protivníkov, ktorí by mohli ohroziť jeho existenciu. Nemá ich ani dnes… Ale len vo svete zvierat.

Operácia TIGER

Už prvé kresadlové pušky otriasli autoritou vládcu džungle, a keď sa objavili pušky so zásobníkmi a veľkokalibrovým strelivom, stala sa situácia tigra priamo katastrofálnou. Tigre začali strieľať po stách a tisícoch.

Teraz, keď retrospektívne hodnotíme toto hromadné ničenie, možno ospravedlniť len nepatrnú časť výstrelov, vystrelených do ľudožrútov. Ale ani tieto výstrely väčšinou neboli potrebné. Ľudožrúty sú prevažne produktom loveckých orgií. Kto počíta, koľkokrát ľuďom utiekli poranené zvieratá?

Rana sa zahojila, ale tiger, ktorý čiastočne stratil „práceschop-nosť”, si už nemohol zaobstarať zvyčajnú potravu medzi divými zvieratami, takže hlad ho vyháňal z džungle do dedín a osád. Roku 1964 v Indii zastrelili tigricu, ktorá mala na svojom konte 267 zabitých roľníkov. Ľudožrútkou sa stala po zranení, ktoré jej spôsobil lovec výstrelom z pušky.
Ale ľudožrútmi sa stávajú aj tigre, zranené po ruvačkách s inými zvieratami a takisto staré jedince, lebo v obidvoch prípadoch ide o zvieratá odkázané na ľahkú korisť.

Lenže týchto prípadov je medzi všetkými zabitými tigrami iba nepatrné množstvo.
Väčšinu pásikavých veľkých mačiek zastrelili ľudia z túžby po zisku a niekedy aj po sláve. Napríklad jeden indický maharadža mal nevýslovnú radosť, keď počet tigrov, ktoré zabil, dosiahol číslo 1300. Keď sa v tejto krajine objavili Angličania, tigre začali loviť dôstojníci koloniálnych vojsk a anglickí úradníci, pre ktorých sa odstrel tigrov stal koníčkom.

Pri návrate do „starého dobrého Anglicka” len málokto odolal túžbe uchvátiť svojich poslucháčov vzrušujúcimi príhodami z nebezpečného lovu, ukazovať kožušiny a pochváliť sa svojim „bojovým účtom”.Výsledok je varovný. Pred polstoročím žilo na obrovskom území od Jávy po Bajkal a od Tichého oceána po Kaukaz vyše 100 tisíc tigrov. Dnes je ich len štyritisíc.
Podľa výpočtov expedície z roku 1972, o ktorej sme tu hovorili, žije dnes v Indii asi 1800 bengálskych tigrov (na začiatku tohto storočia ich bolo 40 tisíc), v Nepále a Bhutáne maximálne 200, v Sikhime len pár jedincov, na území Iránu iba asi dvadsať kaspických tigrov.
Ešte horšia bilancia je na indonézskych ostrovoch: na Su-matre ich zostalo dvesto, v rezervácii vo východnej časti Jávy iba desať.
Človek sa rozhodol, že tigrovi pomôže. Je známe, že aj v tomto smere prvý krok urobili v Sovietskom zväze.

Roku 1957 bolo na sovietskom Ďalekom východe aj podľa najsmelšieho odhadu päťdesiat sibírskych tigrov, ale po zavedení mnohých ochranných opatrení začal ich počet vzrastať: roku 1971 sa zdvojnásobil, po ďalších troch rokoch predstavoval už 130 — 150 jedincov. Na prvý pohľad to nie je veľa, ale musíme mať na pamäti, že tigre sa na rozdiel od iných mačkovitých šeliem rozmnožujú dosť pomaly; tigrica má mláďatá raz za dva až tri roky.

Z tohto hľadiska nie sú to najhoršie výsledky. Preto pri príprave operácie „Tiger” skúmali indickí odborníci sovietske skúsenosti.
Predpokladá sa, že akcia bude trvať najmenej šesť rokov, kým sa v Indii nedosiahne optimálny počet tigrov a neurobia sa účinné opatrenia na ich usmerňované zvyšovanie.
V deviatich indických štátoch sa vytvoria nové alebo rozšíria doterajšie rezervácie. Za týchto šesť rokov ich nebude ohrozovať výstrel z pušky lovcov, okrem prípadov, keď strelec bude vychádzať z čisto sanitárnych záujmov. Ale komerčný lov a odstrel bude prísne zakázaný. V hĺbke džungle bude vymedzené zakázané pásmo s rozlohou 300 štvorcových kilometrov, kde sa nedovolí ťažiť les, orať pôda a pásť domáci dobytok.

Do odvekého sporu medzi roľníkmi a tigrami vstúpi prvýkrát v dejinách štát. A rozhodnutie, ktoré vynesie v každom jednotlivom prípade „pytliactva” zo strany šeliem, je známe dopredu: tigrovi, ktorý zaškrtí domáce zviera, sa odpustí a poškodený majiteľ dostane náhradu — nové zviera alebo peniaze.Ochrancovia prírody a vedúci majú každodenne kontrolovať a sledovať obrovské územie. Ani tu sa nezaobídu bez moderných technických prostriedkov. India pomocou Svetového fondu na ochranu divej prírody zakúpila automobily so zvýšenou priechodnosťou, vrtuľníky a lietadlá, najrozličnejšie pozorovacie prostriedky a vybavenie pre vedecké strediská.
V súčasnosti je ešte predčasné hovoriť o účinnosti operácie „Tiger”, ale už sú tu nádejné príznaky: začiatkom tohto roku oficiálny zmocnenec indickej vlády prehlásil, že zatiaľ sa nezistil ani jediný prípad pytliactva.
Nie je to najhoršie, ale ani zďaleka to nie je všetko. Nie je tajomstvom, že s pytliactvom možno skoncovať za jedinej podmienky: keď nebude príčina, pre ktorú pytliactvo vzniká.

Touto príčinou v tomto prípade je dopyt po tigrích kožušinách. Žiaľ, tento problém ešte vôbec nie je vyriešený. Proti pytliactvu možno bojovať potláčaním „čierneho dovozu” tigrích kožušín, ale aj to je možné len za predpokladu, že sa zavedie prísna kontrola nielen v Indii. Niečo v tomto smere sa už uskutočnilo, napríklad Anglicko a USA zakázali dovoz tigrích kožušín.

Toto sú však iba dve krajiny, a to je veľmi málo.
Do skončenia operácie „Tiger” zostávajú ešte asi štyri roky. Nepál a Bhután sa k nej pripojili. Takisto ani Indonézia nie je v podstate proti tomu. Keď sa na Sumatre a Jáve udržalo už len asi 200—220 týchto obrovských mačiek, mimoriadne vzácny tiger z Bali, ako sa ukazuje, sa ocitne v Červenej knihe.
Záverom ešte jedna otázka, ktorú môže čitateľ položiť. Isteže, tiger je krásne zviera, už preto ho treba chrániť a zachrániť. Treba sa však usilovať o zvýšenie početnosti tejto šelmy? Inými slovami — akým spôsobom je užitočný?
Takisto ako každá iná šelma, aj tiger je užitočný.

V mnohých afrických krajinách sú chránené leopardy a krokodíly, v Amerike sa v rozumnej hranici udržiava počet vlkov. Je to tak preto, lebo tieto šelmy sú predovšetkým prirodzenou kontrolou, určujúcou optimálne množstvo divých zvierat, sú hygienikmi, ničiacimi zvieratá, ktoré sú pre svojich príbuzných nebezpečenstvom.

Predovšetkým sa to vzťahuje na choré zvieratá. Túto úlohu plní aj tiger. Okrem toho úspešne bojuje proti zvieratám, ktoré samy osebe predstavujú nebezpečenstvo pre človeka. V Indii sa živí opicami, ktoré ničia úrodu, na sovietskom území obmedzuje počet vlkov. Tigre, ktorých početnosť určí sám človek, sú teda nevyhnutným komponentom svetovej prírody.