Vtáctvo má obrovský význam pre naše poľné aj lesné hospodárstvo v boji proti škodcom. Každý vtáčí druh plní určitú úlohu, čím prispieva k udržaniu prírodnej biologickej rovnováhy. Keď sa táto rovnováha poruší, prejavia sa následky premnožením niektorých živočíchov alebo burín.
Spev aj úžitok
Preto je v našom záujme, aby sme chránili užitočné druhy vtákov, ktoré sa takou mierou zúčastňujú na úspešnom likvidovaní hmyzových kalamít.Stav vtáctva, najmä hmyzožravého, stále klesá, lebo človek mu odoberá prirodzené hniezdiská. Ťaží duté stromy, vysúša močiare, vypaľuje podrasty a reguluje rieky. Aj krajina „obohnaná drôtom” si vyžiada mnoho vtáčích obetí, najmä z väčších druhov pri lete za šera a hmly. Smrť však vtáky nachádzajú aj na diaľniciach.
Len v NSR sa počet takto usmrtených vtákov ročne odhaduje na milión jedincov. Z povrchu Zeme sa už stratilo veľa krásnych a užitočných vtákov. Mnohé z nich sa stali aj obeťou módy, ako napríklad pštrosy.Ešte pred sto rokmi nebolo u nás zvláštnosťou stretnúť sa s orlom, sokolom, leskláčom, slávikom alebo rybárikov-com. Dnes ich už väčšinou poznáme len z obrázkov. Preto Medzinárodná únia ochrany prírody vydala svetový zoznam tristo osemdesiatich troch druhov vtákov, ktorým hrozí vyhynutie a treba im poskytnúť všestrannú ochranu. Skľučujúce je pomyslenie, že ešte dnes na juhu Európy strieľajú spevavce pri ich sťahovaní. Dokonca pomocou najnovšej techniky ich chytajú do sietí.
Potom milióny lastovičiek, drozdov, škorcov, škovránkov a prepelíc končí svoj život na trhoch.V lesných porastoch žije asi dvesto druhov vtákov. Ich počet pripadajúci na jeden hektár je rozličný. Najnižší je v umele založených smrekových porastoch (šesť jedincov na hektár), kde by sme ich najviac potrebovali, kým najvyšší počet je v zmiešaných lesoch s krovitým podrastom (štyridsať, ba aj viac na hektár). V našich silách je, aby sme stav vtáctva mnohonásobne zvýšili.
Prostriedky, ktoré sú na to potrebné, nie sú zložité. Stačí napríklad nechávať bútľavé stromy, vešať búdky s tridsaťpäť milimetrovým vletovým otvorom, zamedziť odstraňovanie a vypaľovanie krov, ba naopak, vysádzať ich.Súčasne treba v zime vtáky prikrmovať slnečnicovým semenom. Cez letné mesiace sú nevyhnutné napájadlá. Okrem” toho treba ničiť najmä túlavé mačky a psy. Veľmi dôležité je zabezpečiť pre vtáky pokoj v období hniezdenia.
O užitočnosti hmyzožravých vtákov nás znovu najlepšie poučia čísla. Niektoré druhy sýkoriek spotrebujú denne toľko potravy, ako samy vážia. Sýkorka veľká váži sedemnásť gramov, a teda denne spotrebuje sedemnásť gramov hmyzu. Králik, ktorý váži len päť gramov, spotrebuje denne sedem a pol gramu potravy. Pritom si však musíme uvedomiť, že dvetisíc motýlích vajíčok váži len jeden gram, alebo tritisíc húseníc známeho škodcu piadivky tmavoškvrnnej dvanásť gramov.
Keď vieme, že pár sýkoriek má osem až dvanásť mláďat niekedy aj dvakrát do roka, až potom oceníme ich význam pre zdravie lesa.Aj nad fyzickými výkonmi drobných vtáčích telíčok zostávame v údive stáť. Napríklad sýkorka veľká za devätnásť dní priniesla deviatim mláďatám šesťtisícsedemstoosemde-siatšesťkrát potravu. Teda mláďatá za tento čas spotrebovali 0,75 kg potravy. Pár sýkoriek zničí takto za rok asi sedemdesiatpäť kíl škodlivého hmyzu!
Pri sýkorkách sa zistila ešte ďalšia zaujímavosť. Každý druh vyhľadáva inú potravu, prípadne si ju vyhľadáva na rozličných častiach tej istej rastliny. Toto dokonalé využitie prostredia im umožňuje prekonať zimné mesiace, aby si navzájom nekonkurovali. Výskumom sa zistilo, že vedľa seba môže žiť až šesť druhov sýkoriek a nebude im hroziť hlad.