Author Archives: Na Čunder

Malé nočné rozprávanie

„Mlčky sme kráčali po poľnej ceste. Lístie košatých vŕb a štíhlych topoľov šumelo v čerstvom vánku nad starou trsťou, z ktorej sa už bujne predieral k svetlu mladý podrast. Sčer-netá hladina jazera polámalo obraz mesiaca a hviezd na drobné úlomky. Približovali sme sa k poľovníckej chate na opačnom konci jazera. Sáry gumových čižiem v stíchnutom večere hlučne plieskali o naše unavené nohy. Komáre štípali už len ojedinelé. Z tŕstia a vody doznieval večerný koncert divých kačíc, vodných sliepok! Continue reading →

Partizánska nemocnica

Leave a reply

Bol začiatok decembra a na Liptovských holiach vyčíňala v ten deň snehová fujavica. Jedna z tých, aké oznamujú, že sa do vrchov nasťahovala zima. Neúprosná a tvrdá .. .
V hustej hmle, čo sa k večeru tlačila do dolín, predieral sa krajom rozplazenej kosodreviny po zasneženom svahu tmavý tieň. Vliekol sa opatrne a neisto. A keď sa už celkom na mrku pristavil nad horským potôčikom v doline, na pozadí belavej polianky sa z večerného šera vynorili určitejšie obrysy chlapa. Cez ľavé plece mal prehodenú pušku a na prsiach sa mu tiež hompáľalo čosi ako zbraň. Dlho tam stál nehybne ako istiaca zver, potom sa prikrčil a náhlivo zbehol k potoku. Continue reading →

Oheň a smrť

Leave a reply

Deň bol veľmi chladný a daždivý. Muž odbočil z hlavnej cesty, ktorá viedla pozdĺž rieky Yacon a vystúpil na vysoký breh, kde sa smerom na východ ťahala málo používaná cestička. Zastavil sa, aby si chvíľu oddýchol. Pozrel sa na hodinky.
Na oblohe nebolo ani mráčka, ale slnko nebolo vidno. Jeho neprítomnosť cez deň vyvolávala nepochopiteľnú skľúčenosť — akoby na zemi spočíval vrchnák rakvy. Toto však muža neznepokojovalo. Už mnoho dní uplynulo odvtedy, čo videl na juhu nad obzorom toto obľúbené nebeské teleso. Continue reading →

V zimnej noci

Leave a reply

Keď sa babica vrátila domov, dedinu už zahaľoval zimný súmrak. Plesla za sebou dvermi a hodila sa na posteľ.
— Ach, ach, ach!
Dnes mala ťažký deň. Aj mráz nepríjemne štípal. Neľahko bolo chodiť v takomto počasí. Povrávalo sa, že sa objavili aj vlci. A ona chodila na lazy, aby pomáhala ľuďom. Keď si trocha oddýchla, vstala z postele a rozotierala si stuhnuté ruky. Škrtla zápalkou a zakú-rila do piecky, ktorú si už ráno pripravila. <
— Nevena, si tu? — ozval sa hrdelný hlas domáceho. — • A dvere sa prudko otvorili. — Hľadajú ťa z Mazgovice. Continue reading →

Odľud

Leave a reply

Vracal som sa z poľovačky večer sám na bričke. Domov zostávalo ešte zo osem vierst; moja dobrá kobyla-klusáčka bodro bežala po prašnej ceste, len kedy-tedy zafŕkala a zastrihala ušami; ustatý pes sa stále držal pri zadných kolesách, akoby bol k nim priviazaný. Blížila sa búrka. Spoza lesa pred nami sa pomaly dvíhala obrovská fialová chmára; nado mnou i proti mne sa niesli dlhé sivé oblaky; rakyty sa znepokojene kyvotali a šumeli. Dusnú sparu náhle vystriedal vlhký chlad; tiene rýchlo hustli. Continue reading →

Postriežka na medveďa

Leave a reply

Vybral som sa na hlucháne, ale keď mi hájnik ohlásil, že naďabil na stopy a trus obrovského medveďa, na hlucháne som prestal myslieť. Medvedie stopy boli skutočne tak mimoriadne široké a veľké, že som si zaumienil medveďa stoj čo stoj uloviť. Pravda, potreboval som na to nejakého vychudnutého a predovšetkým lacného koňa, aby som ho mohol použiť ako vnadidlo. Moji chlapi pochodili vari celú župu, kým sa im konečne na tretí deň podarilo nájsť vhodného koňa, ktorého som mohol bez výčitiek svedomia pri love použiť.

Už popoludní ležal kôň na určitom mieste, kde ho hájnik úderom do hlavy zbavil všetkých pozemských starostí. Continue reading →

Leopardica

Leave a reply

Táto poviedka vznikla za celkom zvláštnych okolností. Asi pred päťdesiatimi rokmi som čítal o neobyčajne zaujímavom dobrodružstve v púšti — o priateľstve zablúdeného vojaka a leoparda. Tento príbeh na mňa vtedy hlboko zapôsobil.
Nedávno som sa usiloval túto poviedku nájsť, ale nepodarilo sa mi zistiť jej názov ani autora.

Prepísal som ju teda tak, ako som si ju zapamätal, a dal som jej nový názov. Keď som prácu dokončil, opäť som ju našiel. Bola to Vášeň v púšti od Honore de Balzaca. V mojom podaní sa však tak málo podobá Balzacovej predlohe, že som sa ju rozhodol uverejniť. Continue reading →

Biely jeleň

Leave a reply

-Stryju, ja – rezolútne sa hnal po zápalkách Peter. Nemohol som mu odriecť tú rozkoš, keď sa toľko napachtil pri znášaní raždia, hoci najradšej zapaľujem sám. Keby mal človek čo aj sto rokov, v tomto zostanem vždy chlapcom, pri zažíhaní ohňa sa vracia aj do skomoleného srdca chvíľa mladosti.

Keď sa vatra rozhorela a plamene šľahali ako pastier bičom, bolo nám dobre, mne poľovníkovi i môjmu pobočníkovi, chalanovi, ktorý len čo odrástol z plienok. Chodieval som do Psieho zvora pod Ky-čerky okolo Dankáničovej chalupy takmer pravidelne, v rovnakom čase, a chlapčisko, len čo ma uvidelo, hnalo sa ku mne, že sa pridá a pôjde so mnou. Continue reading →

Hluchánica

Leave a reply

Kaukazský hlucháň sa ponáša celkom na nášho, azda je len trocha menší.
Správa sa tiež celkom obyčajne: ak zbadá poľovníka, odletí; ak ho len začuje, utečie alebo sa schová.
Avšak raz som stretol hlucháňa, ktorý predo mnou ani neuletel, ani neutiekol, ani sa neskryl.
Sedel som na stráni pri potoku. Voda žblnkotala, preskakovala z kameňa na kameň a pri krikoch rododendronu padala ako malý vodopád.
A z týchto kríkov vyšla hluchánica a za ňou šesť kuriatok. Continue reading →